V druhej polovici 19. storočia malo mesto asi 50 000 obyvateľov a približne 1200 studní. Verejné studne a fontány však už nestačili pokryť potrebu pitnej a úžitkovej vody. V roku 1882 vykopala pražská firma C. Corté a spol. pokusnú studňu na ostrove Sihoť medzi Devínom a Bratislavou ...
Štefánikova je významná ulica v bratislavskom Starom Meste. Ulica je pomenovaná na počesť slovenského politika Milana Rastislava Štefánika, počas obdobia socializmu niesla meno Obrancov mieru. Jej pôvodný názov bol Štefániina ulica (Stefánia út, Stephaniastraße), na počesť manželky ...
Horský park je mestský park v strede mesta a predsa disponuje takmer nedotknutým prostredím a pôvodnou flórou a faunou. Vznikol na západnom okraji mesta v roku 1868 zásluhou vtedajšieho starostu mesta Henricha Justiho. Koncom 19. storočia bolo do parku vysádzaných mnoho nových druhov ...
Dom U dobrého pastiera je meštiansky rokokový dom z 2ej polovice 18.sto. na Židovskej ul. Patrí k niekoľkým zachovaným pôvodným budovám bratislavského podhradia.V r.1975 bol zrekonštruovaný a Mestské múzeum v ňom otvorilo unikátnu expozíciu historických hodín, kde sú vystavené ...
Priestor, ohraničený ulicami Zámočnícka, Baštová, Klariská, Kapucínska, Župné námestie a Námestie SNP, sa doteraz využíval iba čiastočne v častiach záhrady Červený rak, terasy Domu novinárov a reštauračných prevádzok. Pri spolupráci všetkých vlastníkov toto územie umožňuje ...
Multikultúrny charakter Bratislavy v minulosti výrazne obohacovala aj početná židovská komunita. A hoci fašistické a komunistické režimy jej v 20. storočí zasadili tvrdé rany židovské posolstvo je v meste stále hmatateľné.
Pôvodná lekáreň U červeného raka sa spomína už v 16. storočí a mala päť miestností. Súčasná expozícia sprístupňuje históriu farmácie v prvej z troch miestností. Vstupná miestnosť je vybavená nábytkom z pôvodnej lekárne U červeného raka. Empírová zostava z moreného duba ...
Súčasťou intelektuálneho profilu mesta boli kedysi profesijné a umelecké kluby, kde sa nad kávičkou debatovalo o aktuálnych problémoch.Dnes sa v historickej budove Umeleckej Besedy, ktorá patrí medzi kultúrne pamiatky Slovenskej republiky nachádza galéria Slovenskej výtvarnej únie. ...
Myšlienka zriadenia národného múzea sa objavovala na Slovensku už od počiatkov národného obrodenia a vrcholila v čase vzniku Matice slovenskej. Pevnejšie organizačné a zbierkotvorné základy potrebné na jeho inštitucionalizáciu však položila až v roku 1893 Muzeálna slovenská spoločnosť, ...
Morový stĺp Najsvätejšej Trojice na Rybnom námestí bol postavený v roku 1713 na pamiatku veľkej morovej epidémie v roku 1711, ktorej padlo za obeť v Bratislave 3860 ľudí. Mestská organizácia Paming v marci 2006 demontovala plastiky sv. Jána Nepomuckého a sv. Michala Archanjela ...