Sloboda tlače: Stúpne Slovensko v svetovom rebríčku?

29.12.2017   15:31

Sloboda tlače: Stúpne Slovensko v svetovom rebríčku?

Podľa minuloročnej pravidelne vydávanej výročnej správy medzinárodnej mimovládnej organizácie Reportéri bez hraníc, o slobode médií vo svete, obsadilo Slovensko v pripojenom rebríčku 17. priečku zo 180 sledovaných krajín. Nemožno konštatovať, že by šlo o zlé postavenie, no v porovnaní s predchádzajúcim rokom úroveň slobody tlače zaznamenala pokles. A to vo viacerých krajinách. Práca nezávislých médií a novinárov vo svete je, tak sa zdá, stále menej slobodná.

Prekážky slobody tlače? Súdy, peniaze a moc!

Sloboda prejavu je jedným z hlavných základov demokratickej spoločnosti. Princípy na ňu viažuce sa sú osobitne dôležité ak ide o tlač, ktorá pre verejnosť pravidelným informovaním o verejnom dianí, zohráva dôležitú úlohu tzv. ,,verejného strážcu“. Paradoxne sú to však práve demokratické vlády, ktoré v mnohých prípadoch oslabujú žurnalistiku, pričom útoky na média sa stávajú čoraz bežnejšou praxou. Ako konštatuje bratislavský advokát Róbert Bános - advokát Bratislava, problém nie je v legislatíve, nakoľko tá je v tejto oblasti podľa jeho názoru dostatočnou a kvalitnou. Zásadný problém badať v jej praktickom uplatňovaní.

Prítomná nie je cenzúra v pravom slova zmysle. To, čo limituje uplatnenie slobody prejavu a tlače, je práve nedôslednosť okresných a krajských súdov pri aplikovaní štandardov ochrany slobody prejavu a práv na informácie, ktoré sú definované judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva. S tým súvisia mnohé nedostatky v rozhodovacom procese, prieťahy v konaní s ním súvisiace, nehovoriac o vyhovovaní likvidačným žalobám najmä politikov, sudcov a ostatných predstaviteľov zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci, pôsobiacich zastrašujúco na mnohé vydavateľstvá. Niet sa potom čomu diviť, ak boj s predstaviteľmi štátu či samotnými predstaviteľmi súdnictva v domnení evidentného víťaza, odmietnu nielen malí advokáti, no častokrát i nejedna väčšia advokátska kancelária v Bratislave. Ochrana osobnosti má u nás navrch. Pritom hranice prípustnosti kritiky takýchto osôb, teda osôb verejného záujmu, bývajú podstatne širšie, ako napr. v prípade súkromnej osoby. Osoby verejného záujmu sa nevyhnutne a vedome otvorene vystavujú podrobnému skúmaniu zo strany médií a širokej verejnosti, preto musia zároveň prejaviť i väčšiu mieru tolerancie, ak sú podrobované kritike za svoje konanie. Všeobecné súdy to však často vidia inak.

Prelomové rozhodnutie Ústavného súdu.

Jedna lastovička síce leto nerobí, no za významné pre ďalšiu rozhodovaciu prax možno považovať rozhodnutie Ústavného súdu SR z apríla tohto roku, ktorým vyhovel sťažnosti najčítanejšieho denníka na Slovensku, pričom uznal, že právo na slobodu prejavu denníka bolo porušené.

Niekoľko súdnych sporov bolo započatých potom, ako denník v lete 2011 priniesol sériu článkov poukazujúcich na párty konanú v bare Bonanno, kde sa pri príležitosti založenia občianskeho združenia Justičný Oskar stretli elitní predstavitelia slovenskej justície, sudcovia, námestník generálnej prokuratúry, právnik či pedagóg z právnickej fakulty, na ktorej jeden z účastníkov stretnutia prezentujúc sa s modrými slúchadlami na hlave a s maketou samopalu v rukách, nápadne pripomínal svojim vzhľadom vraha Ľubomíra Hermana, ktorý niekoľko mesiacov pred uvedenou párty, v Devínskej Novej Vsi zavraždil 7 ľudí. Účastníci stretnutia v rámci započatej kauzy známej tiež ako kauza Bonanno, žiadali od vydavateľstva denníka ospravedlnenie a náhradu nemajetkovej ujmy spolu vo výške 100 tisíc eur. Prvej z podaných žalôb okresný súd po niekoľkých písomných vyjadreniach strán, konaných pojednávaniach a vykonaných dôkazoch vyhovel a jeho rozhodnutie potvrdil i odvolací súd. Denník podal voči uvedeným rozhodnutiam nižších súdov prostredníctvom svojho právneho zástupcu ústavnú sťažnosť, v rámci ktorej argumentoval, že na zverejnení inkriminovaných článkov bol predovšetkým verejný záujem a ich účelom bolo informovať verejnosť o nevhodnom správaní členov občianskeho združenia a predstaviteľov súdnej moci, pričom zároveň uviedol, že vychádzal z pravdivého a autentického skutkového základu, na základe ktorého vyjadril pravdivé skutkové tvrdenia a primerané hodnotiace úsudky o predmetnom stretnutí. O sťažnosti bolo napokon po takmer dvoch rokoch rozhodnuté v prospech denníka. Ústavný súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu s tým, že mu vec vrátil na nové konanie, pričom konštatoval, že boli porušené základné práva denníka na slobodu prejavu a slobodné rozširovanie informácií. Šlo o jeden z prípadov, kedy sa po neúspechu na okresnom a krajskom súde oplatilo bojovať ďalej.

Akých chýb sa súdy dopúšťajú a dopustili i v tomto prípade?

Ústavný súd konštatoval, že zrušený rozsudok odvolacieho súdu bol v mnohých častiach protirečivý a z toho dôvodu neakceptovateľný, pričom za veľký problém považuje fakt, že ani okresný, ani krajský súd nevedeli vyhodnotiť rozdiel medzi skutkovým tvrdením a hodnotiacim úsudkom. Pritom práve hodnotiaci úsudok je v žurnalistike bežným a európskym súdom chráneným inštitútom, nadväzujúcim na slobodu prejavu. Ústavný súd uviedol, že krajský súd sa dopustil ústavne neudržateľného postupu, keď vyžadoval od denníka, aby dokázal tvrdenie, ktoré malo byť len hodnotiacim úsudkom. Pri tom autor článku, pokiaľ vychádzal z dostatočného skutkového základu, nič dokazovať nemusí, nakoľko ide o subjektívny názor. Z uvedeného vyplýva, že ak v konkrétnom prípade sú z hľadiska ústavnej akceptovateľnosti posudzované hodnotiace úsudky, tak je ochrana výrokov takéhoto charakteru z hľadiska slobody prejavu s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu intenzívnejšia ako v prípade uverejnenia faktov (skutkových tvrdení), ktoré sa môžu ukázať neskôr ako nepravdivé. Tento prístup ESĽP k posudzovaniu právnych sporov, ktorých predmetom je konflikt medzi slobodou prejavu a právom na ochranu súkromia, konštantne uplatňuje vo svojej judikatúre aj Ústavný súd (napr. II. ÚS 152/08, II. ÚS 326/09, II. ÚS 340/09, IV. ÚS 362/09, IV. ÚS 302/2010), a preto považoval za nevyhnutné ho uplatniť aj v tomto prípade. Nižšie súdy sa tak v danom prípade evidentne viac zaujímali o morálnu integritu žalujúcich sudcov, ako o právo verejnosti na informácie. Vychádzajúc zo záväznosti ústavy pre všetky orgány verejnej moci, všeobecné súdy nevynímajúc, ústavný súd konštatuje, že pri rozhodovaní sporov vo veciach ochrany osobnosti, musí byť vždy zohľadnená ochrana slobody prejavu, a to minimálne v rozsahu jej ústavných záruk. Nutnosť zohľadniť slobodu prejavu, samozrejme, neznamená rezignáciu na ochranu osobnosti a jej súkromia. Znamená to však, že v niektorých prípadoch musí byť uprednostnená sloboda prejavu, aj keď daný prejav môže mať isté nedostatky z hľadiska klasickej zákonnej ochrany osobnosti. Dôsledkom snahy o podporu výmeny názorov o verejne zaujímavých a príťažlivých témach je pritom i kategorizácia osôb, ktorých sa informácie uvedené v tlači či iných médiách týkajú, a do ktorých osobnostnej sféry negatívne zasahujú, resp. môžu zasahovať. Politici, či predstavitelia verejnej moci i členovia justície konajúci v rámci svojej funkcie musia i v zmysle rozhodovacej praxe ESĽP zniesť väčšiu mieru sledovanosti a kritiky, ako ,,bežní“ občania. Rovnako tomu bolo v tomto prípade. Iste nemožno za legitímne považovať správanie novinára, ktorý pri zverejnení informácií nepreukáže, že mal rozumné dôvody spoliehať sa na ich pravdivosť, a ak nepreukáže, že podnikol dostupné kroky k tomu, aby si tieto overil, a to v miere a intenzite, v ktorej mu bolo overenie prístupné. Ako uviedol právny zástupca denníka, zverejnenie takejto informácie nemožno považovať za rozumné, ak si šíriteľ informácie neoverí jej pravdivosť napr. otázkou u osoby, ktorej sa informácia týka, a nezverejní jej stanovisko, s výnimkou nemožnosti takéhoto postupu, v kauze Bonanno však denník splnil všetky vyžadované a nevyhnutné postupy, čo napokon konštatoval i senát Ústavného súdu.

Pôvodne čakateľ na pozíciu sudcu, dnes advokát v Bratislave a obhajca slobody tlače, JUDr. Bános považuje verdikt Ústavného súdu za významný. ,,Ide o rozhodnutie, ktoré je pre média, čo sa týka slobodného rozširovania informácií a najmä slobody prejavu, prelomové. Potvrdzuje dôležitosť ústavného práva slobody prejavu pri kontrole verejnej moci. Okrem toho ide o obrovské zadosťučinenie a dôkaz, že i po nepriaznivých rozsudkoch nižších súdov sa oplatí bojovať za svoju pravdu a svoje práva, a to proti komukoľvek.“



Zdielajte na sociálnych sieťach
Facebook  Twitter  Google  LinkedIn  Pinterest  Email  Print


Čo pre vás chystáme?
Čo uvidíte na TV obrazovke v najbližších dňoch? Môžete sa pýtať alebo vysloviť svoj názor. Otázky pre hostí smerujte na tipy@tvba.sk



Televízna reklama je kráľovnou medzi reklamnými formátmi.

Má jedinečnú presvedčovaciu schopnosť, zapamätateľnosť, dokáže predviesť vzrušenie,

napätie, krásu, názorne ukázať ako fungujú produkty a ako sú účinné.

Televízna reklama a PR

 





Medialny dom Súťaž Kontakt

Všetky práva vyhradené - www.tvba.sk Tvorba web stránok od Grandiosoft



Medialny dom Súťaž Kontakt

Všetky práva vyhradené - www.tvba.sk Tvorba web stránok od Grandiosoft


© Copyright 2011 Televízia Bratislava | Tvorba web stránok

Tento web používa na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti súbory cookie. Používaním tohto webu s tým súhlasíte. Viac informácií
SÚHLASÍM