Popôrodné traumy rodičov z pohľadu Etherikos terapie

Doposiaľ vo svojich príspevkoch som sa venovala popôrodným traumám detí. V tomto príspevku Vám priblížim ako sa s narodením potomka vyrovnávajú rodičia.

Po pôrode a prejdení prvej eufórie, že sme rodičmi, nastupuje bežná životná rutina. A práve v tomto období nastupujú krízy spojené s problémom prijať novú úlohu v živote. Zatiaľ čo matkin život sa úplne mení a do jeho stredu sa posúva dieťa, otca tešiaceho sa výhodám čaká často vzťahová kríza.

Depresia v šestonedelí z pohľadu matky.
Ako u každej depresie, dochádza tu určitému vybočeniu z normálu, ktoré sa zdá prehnané a ťažké. Matka uniká pred nakopeným napätím, ktoré do jej bytosti vnáša dieťa. Nechá seba a všetko ostatné ležať a zodpovednosť za novú situáciu prenecháva na okolie. Nestotožnila sa s novou úlohou matky, ale hlavne s povinnosťami, ktoré z tejto úlohy vyplývajú. Myšlienky na nevyhnutné obmedzenia a premrštené požiadavky vedú postupne k depresii. Vo výnimočných prípadoch má matka sklony k samovražde.

V popôrodnej psychóze matka uniká do svojho sveta, ktorý s realitou nemá nič spoločné. Je veľmi dôležité, aby rodička veľa spala a pomaly, postupne si privykala na úlohu matky. Nedá sa opomenúť, že takéto stavy sa stávajú v rodinách, kde je nejaká skrytá duševná porucha predkov, ale veľkú úlohu tu zohráva aj karma matky z minulého života a samozrejme výchova. Matka s depresiami v šestondelí je duševne a citovo nevyzretá osobnosť. Nie je naučená byť zodpovedná za seba, tobôž nie za niekoho druhého .Celý život sa až prehnane starali o ňu jej rodičia, žila si ako v bavlnke a potom túto rolu prebral jej manžel. Veľmi dobre poznám tento prípad. Mala som možnosť pozorovať tento prípad z bezprostrednej blízkosti. Tá pani má už odrastené deti a je doteraz psychiatrickým pacientom. Z etických dôvodov nemôžem Vám priblížiť celý prípad.

Depresia v šestonedelí z pohľadu otca.
Niekedy má otec veľký problém stotožniť sa s úlohou rodiča. Prečo? Kde je problém? Odrazu sa oňho nikto nestará, nie je stredobodom pozornosti svojej manželky, hrá tzv. druhé husle a čo je najhoršie, absentuje jej rola milenky.

Kto vo svojej žene vidí kus majetku, cíti sa okradnutý malým dieťaťom. Vôbec ho neprijíma ako svoje dieťa, ale ako agresora, ktorý ho pripravil o lásku, pozornosť a starostlivosť. Veľmi trpí, že je odstavený na druhej koľaji.

Takýmto spôsobom sa chovajú jedinci, ktorí sú duševne veľmi nezrelí a manželku si stotožnili so svojou matkou. Problém treba opäť hľadať v detstve, kde buď silne absentovala starostlivosť a láska matky, z hocijakého dôvodu, alebo ho jej bolo až príliš, je to tzv. opičia láska, keď dieťa nie je vychovávané správnym spôsobom a vyrastie z neho egoista. Nie je schopný postarať sa o svoju rodinu, pred povinnosťami uniká. Dokonca sa stotožní s úlohou dieťaťa a vyžaduje presne toľko pozornosti a starostlivosti, ako jeho potomok. Dieťa je rival, niekto, kto ho odstavil od pŕs a postele manželky – matky. Druhou možnosťou je, že v rodine z ktorej vzišiel, absentovala úloha otca živiteľa a ochrancu rodiny. Muž sa nemal od koho naučiť, ako sa má dospelý muž v takejto situácii chovať. Jeho otec buď bol alkoholik, alebo maznáčik, egoista ktorý ignoroval akúkoľvek pomoc manželke s domácnosťou a dieťa mu bolo na príťaž. Jeho syn si tento model správania nevedome zafixoval a podľa neho sa správa ku svojej žene a dieťaťu. Ani tu sa nedá opomenúť rodinná zaťaženosť duševnými poruchami celého rodinného systému muža, vrátane jeho samotného.

V najkrajnejších prípadoch muž od rodiny odchádza a hľadá si novú partnerku, ktorá mu dá všetko, čo potrebuje. . . . . nekonečnú pozornosť, starostlivosť a lásku.

Katarína

Nabudúce Indigové deti, z pohľadu Etherikos terapie