Novinky z TV Bratislava

http://www.inba.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=600185&id=4716

Hovoríme s riaditeľkou TV Bratislava a predsedníčkou združenia RegionTVnet Ing. Máriou Urlandovou, pýtame sa – aký význam dnes majú regionálne média? Čo môžu pozitívne ovplyvniť v porovnaní s neregulovanými novými médiami s hybridnou komunikáciou? Napríklad aj v súvislosti so šírením hoaxov a nepravdivých informácií na internete, dnes, v čase pandémie. Aký význam majú regionálne TV v porovnaní s celoplošnými? Využívame ich kapacity?  Aký význam v mediálnej stratégii spoločnosti majú regulované regionálne médiá – televízia, tlač, rozhlas? Ako vnímame nové médiá, sociálne siete s ich dosahom na verejnoprávnu mienku?

V čom spočíva zmysel regionálnej televízie, v porovnaní s celoplošnými TV stanicami?

Regionálna TV plní jedinečnú, nezastupiteľnú úlohu – informovať o dianí v najbližšom okolí. Neviem si predstaviť stav, že by človek sa mal prestať zaujímať o svoje okolie. Keď si pozrie zahraničné správy a národné správy, môže sa cítiť bezmocný, lebo na veci nemá vplyv. Ale informácie z regionálneho média sú mu užitočné, s tým môže niečo urobiť. A občania sa môžu svojim spôsobom zúčastňovať na tvorbe programu a prezentovať svoje názory. Meniť svet k lepšiemu, začína na miestnej úrovni. Našou úlohou je umožňovať občanom, aby sa aj oni podieľali na rozhodovaní o miestnych záležitostiach.

Miestne média sú všeobecne pre ľudí dôveryhodné a majú vysokú mienkotvornú funkciu.

Celoplošné televízie majú program orientovaný na celý národ a tak musia informácie selektovať. Regionálna televízia, i keď má pokrytie signálom na celú krajinu a cez internet aj na celý svet, má za cieľovú skupinu obyvateľov určeného regiónu. Môžeme sa veciam venovať detailnejšie a teda poskytujeme službu, ktorú národná televízia nedokáže poskytnúť.

TV Bratislava má už viac ako 13 rokov. Ako vnímate rozdiel medzi regulovanými vysielateľmi (televíziami, či rozhlasovými stanicami) a novými médiami šíriacimi sa na internete? Aký význam má v tomto priestore regionálna televízia?

Tradičné elektronické médiá môžu vysielať iba na základe pridelenej licencie pre televízne a rozhlasové vysielanie. Objektívnosť a vyváženosť informácií, ktoré vysielame kontroluje Rada pre vysielanie. Musíme zabezpečiť všestrannosť a názorovú pluralitu, názory a komentáre musia byť oddelené. A keby bol odvysielaný nepravdivý alebo pravdu skresľujúci údaj, je vysielateľ povinný uverejniť opravu.

Šírenie videá cez internet nie je televízia, i keď sa tomu tak hovorí. Podľa zákona je to „poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie“, teda videoportál. Každá televízia je aj videoportál ( archív videí na webe), ale opačne to neplatí. Takže ani videoportály známych mienkotvorných denníkov nie sú vysielateľmi a nepodliehajú prísnej regulácií.

Pojem „nové média“ je podľa mňa zastaralý. Veď aj tradičné média sú na internete. Elektronické a printové média majú masový dosah na svoje cieľové publikum - konzumentov klasickej distribúcie. Pritom ani neprichádzajú o tých, ktorí sledujú informácie online. Regionálna TV už nie je územne obmedzená ako za čias analógového vysielania. Internet nám, tak ako aj ostatným médiám pomohol, pretože sa pozerá viac ako predtým: klasicky, z archívov na internete a ešte to aj zdieľajú cez sociálne siete.

Poradie dôveryhodnosti médií je televízia, noviny, časopisy až na konci sú sociálne siete, v tom je ten podstatný rozdiel – nie v spôsobe distribúcie.

Samozrejme, nepopierame pozitíva digitálnej doby a internetu, užitočných informačných stránok. Aj v čase úplného alebo čiastočného lockdownu, keď sa šírila kultúra cez internet zohrali digitálne možnosti veľkú rolu. Čo pozitívne priniesol internet pre vašu TV?

Hneď ako sme začali nosiť rúška, začali sme vyrábať rozhovory zo štúdia z hosťami cez skype. A keď spomínate kultúru, asi všetci začali kultúrne podujatia streamovať. Ale keď sa pozrieme, koľko ľudí to videlo na Youtube, tak sú to malé čísla. Tam sa to stratí, ibaže by to bolo podporené platenou reklamou.

Tak nám napadlo, priniesť ľuďom kúsok kultúry cez TV obrazovku. Časť predstavenia, či koncert môžeme nielen live-streamovať, ale aj odvysielať v televízií. Hneď to má niekoľko výhod. Naraz to uvidia tisíce obyvateľov, najmä ľudia, ktorí nežijú na sociálnych sieťach.

Deklarovaným cieľom je vyslať signál z mesta Bratislava verejnosti i umelcom, že bratislavská kultúrna a spoločenská scéna je nažive, pracuje, dobýva nové kultúrne územie, a s tvorivosťou a optimizmom - prežije krízu. Pre kultúrnu inštitúciu je to reklama, pre ľudí potešenie a pre nás opäť zmysluplný obsah v spomínanom verejnom záujme.

Sme radi, že začíname práve s SND a čoskoro prinesieme na obrazovky špeciálne predstavenie. V podstate sa takto dá urobiť úryvok z každého zrušeného predstavenia, veď ľudia si to radi celú pozrú naozaj naživo, keď pominie pandémia. Lebo naozaj ten osobný kontakt iné médium nenahradí.

Druhá strana mince je hejtovanie – časť vplyvu, ktorý podporuje hoaxy a organizovanie protispoločenských skupín. Ide o negatívne ovplyvňovanie verejnej mienky a cieľov štátu. To si uvedomili mnohé krajiny v svojej mediálnej stratégii. Preto výrazne podporujú regulované regionálne televízie či tlač, samozrejme, s ich úplnou nezávislosťou. Ako sa na to pozeráte?

Prednedávnom už aj TASR informovala, že správa Európskej komisie poukázala na viacero obáv týkajúcich sa Slovenska a to najmä na konflikt záujmov medzi vlastníkmi médií a vládnucimi stranami. Tento problém je citeľný hlavne v menších lokálnych médiách počas volebných období, pretože väčšina takýchto médií je financovaná alebo spoluvlastnená miestnymi obecnými úradmi.

Poukazujú aj na nemožnosť regulácie štátnej reklamy. Štátna reklama , ktorú možno považovať za formu podpory médií, najmä v situácii, keď mediálne organizácie zápasia o prežitie, zostáva najproblematickejšou záležitosťou. Vysoké riziko je často spojené s nedostatkom transparentnosti a zodpovednosti politickej reklamy online v porovnaní s prísne regulovanými audiovizuálnymi médiami .

Mnohé krajiny v svojich stratégiách podporujú regionálne média priamo zo štátu aj preto, aby neboli závislé na politickom vplyve samospráv. Čo si o tomto myslíte? Sú u nás regionálne média nezávislé? Na svoj chod potrebujú peniaze a tak sa stávajú častokrát posluhovačmi svojich samospráv, lebo nemajú inú možnosť. Ako to vnímate?

Monitor plurality médií členských štátov poukazuje na situáciu v miestnych médiách na Slovensku celé roky, aj na konkrétne prípady takejto závislosti. Vyzýva, varuje, odporúča podporiť tie nezávislé, ale stále to uniká pozornosti. Je to ako boj s veternými mlynmi.

Regionálne vysielanie si vo vyspelých krajinách vysoko vážia a oceňujú ich význam pre spoločnosť. Jeho trvalou ekonomickou udržateľnosťou sa zaoberajú na úrovni vlády a pomáhajú financovať, aby neboli závislé na komunálnych politikoch. Napríklad vo Švajčiarsku majú odštep z koncesionárskych poplatkov, v Bavorsku na hlavu občana.

Druhým významným dôvodom podpory médií je - odkloniť ľudí od sociálnych sietí a presmerovať ku konzumácií regulovaného obsahu.

Časť obsahu licenčných vysielateľov má patriť aj vysielaniu vo verejnoprávnom záujme. Čo to znamená pre vás, mohli ste pozitívne ovplyvniť verejnú mienku v regióne – napríklad pri chápaní súčasných pandemických nariadení, ako reagovala TV Bratislava?

Napríklad v týchto dňoch, každý starosta potrebuje dobrovoľníkov na testovanie. A každý už má výzvy na sociálnych sieťach. Ale všetci nie sú na FB a tak sme dobrovoľne, bez toho aby nás o to niekto poprosil, zaradili do vysielania výzvu pre občanov. Ak to testovanie už má byť, tak nech to dobre dopadne.

Politické strany mali v svojich volebných programoch aj nové vnímanie mediálnej stratégie našej krajiny (najmä v boji častokrát s nesprávnym obsahom hybridnej komunikácie nových médií) – kde sú samozrejme zahrnuté aj regionálne médiá, kde vidíte možnosť zmeniť situáciu?

Vôbec netuším, aké malo byť to nové vnímanie. Iba ak to, čo pozorujem, že komunikujú predovšetkým cez sociálne siete tie sú relatívne „nové“. Možno si myslia, že „offline“ médiá už nepotrebujú, možno ani TASR nepotrebujú , lebo vážne veci oznamujú cez sociálne siete.

Písať na sociálnu sieť si môže kto chce čo chce a to sa zdá byť výhodou. Lenže, ľudia potrebujú pravdivé, vyvážené a redakčne overené informácie. Tradičné médiá si nemôžu dovoliť uverejniť hocičo, preto sú dôveryhodnejšie. Tak sa každý musí rozhodnúť, či bude čítať klebety na sociálnych sieťach alebo redakčne spracovaný obsah.

A čo ma prekvapuje ešte viac, že už aj niektoré mienkotvorné tradičné média citujú texty zo sociálnych sietí, akoby toto mal byť dôveryhodný zdroj.
A celé to má aj ekonomický dopad - reklamné príjmy idú do zahraničia, zdanené budú tam, kým slovenské média živoria alebo zanikajú.

Povedzte podľa vás, ako by sa dala celkovo zlepšiť osud či kvalita regionálnych médií a čo by ste im želali?

Ak sa nájdu osvietení politici a bude nás nejakým spôsobom podporovať aj štát, tak tá budúcnosť by bola naozaj optimistická. Veď aj v tomto čase vysielame, naučili sme sa prispôsobiť obmedzeným podmienkam, aby sme našim divákom vedeli predstaviť zaujímavých hostí, ukázať, ako žijú ľudia v tomto neľahkom čase. A chceli by sme im priniesť aj oveľa viac. Viac zaujímavých a rôznorodých programov.

Keby dal štát len 1 euro ročne za každého občana, tak z tých 5 mil. prežije celý sektor regionálnych TV na Slovensku – cenná infúzia. V opačnom prípade sa regionálna televízia možno stane minulosťou. Už teraz sme takmer „poslední mohykáni“.

Ľahko by sa nám pomôcť, napríklad aj, keby časť financií pri štátnych kampaniach (zo zdrojov EÚ) investovali do regionálnych médií, napríklad povinným percentom.

TV Bratislava začala vysielať v roku 2007 na území hlavného mesta a veľmi skoro sa jej podarilo zaujať pozíciu najväčšej regionálnej televízie na Slovensku. Pôsobí ako jedno z mála slobodných regionálnych médií, ktoré má viaczdrojové financovanie, čo prispieva k objektívnosti spravodajstva a väčšej nezávislosti. Signál šíri prostredníctvom DVB-T, UPC, Digislovakia, MAGIO TV, Swan  a ďalších operátorov na Slovensku. Kedykoľvek si ju môžete zapnúť na internete. Regionálne informácie sú na pre ňu prvom mieste aj preto nechce napodobňovať celoplošné médiá. 

Strategická komunikácia získava v posledných piatich rokoch veľkú pozornosť a mnohé štáty začínajú k tejto problematike pristupovať komplexne. Hlavným zmyslom strategickej komunikácie je vysvetľovanie jednotlivých krokov štátu smerom k spoločnosti. Nebezpečenstvo šírenia dezinformácií, hybridná vojna, riadené manipulácie na sociálnych sieťach, kybešikana či kybernetické útoky. To všetko sú vážne hrozby modernej doby. Aj preto je nevyhnutná potreba kritického myslenia a dostupnosti informácií, zlepšenie profesijných štandardov a celkovej kvality masovokomunikačných médií.

Hoci vyštudovala techniku, stále ju to ťahalo do sveta informácií a publicistiky spojenej s obrazom. Napokon zužitkovala všetky svoje vedomosti a skúsenosti práve v regionálnej televízii. O trinástich rokoch v riaditeľskom kresle Televízie Bratislava sme sa rozprávali s Máriou Urlandovou.

Vyštudovali ste ekonómiu a na STU zaujímavý odbor – Energetika a svetlo. Na prvý pohľad odbory na hony vzdialené televíznemu prostrediu. Prečo ste sa teda rozhodli založiť súkromnú televíziu?

Iné sa študovať nedalo. V našej rodine sme nemohli študovať humanitné smery kvôli kádrovému profilu otca. Hoci odmalička ma to ťahalo k písaniu a výtvarnému umeniu. Tak som išla študovať techniku ako starší súrodenci. Ale diplomovku som robila na tému svetla v televízií a filme. Konzultanta mi šéf katedry našiel v Moskve, národného chudožnika z Boľšovo teatra profesora Matvejeva, kde som bola celý mesiac na stáži. Tam som sa stretla s televíznymi technológiami.

V roku 1994 sme s bývalým pracovníkom STV Silvestrom Ernekom, tiež absolventom EF SVŠT, založili televízne štúdio Viva Studio. Pri podnikaní je potrebné vedieť ekonomiku, tak som vyštudovala aj ekonómiu. Tému diplomovky som si vybrala Financovanie komerčnej televízie. V tom čase ešte nebola Markíza a VTV iba vznikala. Viac ako 10 rokov sme produkovali pre RTVS, komerčné televízie, aj pre zahraničie, a agentúry. Keď sme v roku 2007 založili regionálnu TV, vedeli sme, do čoho ideme.

Akú televíziu ste chceli vytvoriť?

Nechceli sme napodobňovať celoplošné médiá. Vedeli sme, že naše miesto bude v bezprostrednej blízkosti príbytkov obyvateľov Bratislavy. My sami sme si vybrali, že chceme byť iní – dôvernejší a na rozdiel od bežných komerčných televízií aj dôveryhodnejší. A tomu sme prispôsobili svoj program.

Naplnili sa vaše predstavy, alebo bola skutočnosť úplne iná?

Mali sme predstavu, že budeme vyrábať aj občiansku publicistiku, lebo sme svojho času vyrábali príspevky pre Lampáreň na TV Markíza. Chceli sme tvoriť raz za čas dokumentárne filmy ako predtým. Chceli sme dopriať ľuďom aj trochu zábavy, veď aj to patrí do metropolitnej TV. To nevyšlo, lebo stále pre mnohých pojem „regionálna“ neznamená „naša“. Som však presvedčená, že raz sa to zmení.

Televízia Bratislava funguje 13 rokov. Akým vývojom prešla? Čo všetko sa za tie roky zmenilo?

Trinásť rokov driny, ale nás to baví. Vyriešili sme distribúciu signálu aj vo veľkej časti SR, máme vlastný DVB-T vysielač. Zásadne sa zmenil vzťah komunikačných oddelení miestnych úradov. Všetkým by som odporúčala, aby podporovali „vlastné slovenské“ médiá a nie tie zahraničné, ktoré prevádzkujú sociálne siete a na Slovensku neplatia žiadne dane.

Je ťažké v dnešných časoch udržať nezávislú regionálnu televíziu? Odkiaľ na jej fungovanie beriete peniaze?

TV Bratislava je, ako každá regionálna televízia, podporovaná samosprávou. V zahraničí regionálne televízie finančne podporuje priamo štát, aby neboli závislé od miestnej samosprávy. Preto je pre nás vyčerpávajúci neustály boj o existenciu. A o nej rozhodujú komunálni politici. Stačí sa jednému znepáčiť, navrhne vziať televízií peniaze, ostatní zdvihnú ruku a peniaze sú preč. Takto sme prišli za 13 rokov o dve tretiny príjmov.

Dnes sú trendom internetové médiá. Myslíte si, že regionálne médiá – elektronické, ale aj printové - majú stále svoje miesto?

Tie „trendové“ internetové médiá sú iba chudobní príbuzní tradičných médií. Elektronické a printové média majú masový dosah na svoje cieľové publikum - konzumentov klasickej distribúcie. Pritom ani neprichádzajú o tých, ktorí sledujú informácie online, lebo všetky médiá sú na internete. Internet tradičným médiám vlastne pomohol, dostanú sa všade. Ale opäť sú to politici, ktorí si myslia, že si vystačia so sociálnymi sieťami a že „offline“ médiá už nepotrebujú. Písať na sociálnu sieť si môže kto chce čo chce a to sa zdá byť výhodou. Lenže, ľudia potrebujú pravdivé, vyvážené a redakčne overené informácie. Tradičné médiá si nemôžu dovoliť uverejniť hocičo, preto sú najdôveryhodnejšie. Sociálne siete sú v tomto na konci rebríčka.

Aká je vaša predstava o budúcnosti TV Bratislava? Kam by ste ju chceli posunúť?

Ak sa nájdu osvietení politici a bude nás podporovať štát, tak tá budúcnosť by bola naozaj optimistická. Veď aj v čase koronakrízy sme vysielali, naučili sme sa prispôsobiť obmedzeným podmienkam a využívali sme aj iné technologické možnosti, aby sme našim divákom vedeli predstaviť zaujímavých hostí, ukázať, ako žijú ľudia v tomto neľahkom čase. A chceli by sme im priniesť aj oveľa viac. Viac zaujímavých a rôznorodých programov. Problémom sú však financie. Keby dal štát len 1 euro ročne za každého občana, tak prežije celý sektor regionálnych TV na Slovensku. V opačnom prípade sa regionálna televízia stane minulosťou. Už teraz sme takmer „poslední mohykáni“.

http://inba.sk/assets/File.ashx?id_org=600185&id_dokumenty=3561

jedno z mála slobodných regionálnych médií, ktoré má viaczdrojové financovanie, čo prispieva k objektívnosti spravodajstva a väčšej nezávislosti. Pri príležitosti okrúhleho výročia sme sa porozprávali s riaditeľkou TV Bratislava, ktorá stála pri jej vzniku od začiatku, s Ing. Máriou Urlandovou.  Pôsobí ako. TV Bratislava začala vysielať v roku 2007 na území hlavného mesta a za desaťročné obdobie sa jej podarilo zaujať pozíciu najväčšej regionálnej televízie na Slovensku

Pri okrúhlych výročiach si zvykneme zaspomínať na začiatky, úspechy, míľniky, očakávania. Ako z tohto pohľadu hodnotíte minulosť TV Bratislava? 

TV Bratislava je ako „vymodlené dieťa“. Je to projekt nezávislej televíznej produkčnej spoločnosti Viva Studio,s.r.o.. Táto spoločnosť má tradíciu už od roku 1994 ako jedna z prvých podnikov v audiovizuálnom priemysle – profesionálne televízne štúdio.

Na možnosť zriadiť metropolitnú TV sme čakali 10 rokov – boli sme v správny čas na správnom mieste a pripravení. V roku 2006 existovalo iba niekoľko televíznych štúdií na Slovensku, medzi ktoré sme patrili.  Televízna výroba sa realizovala v profesionálnom formáte Betacam, ktorý bol finančne veľmi náročný, technicky aj ľudský. Ale aj vyššia profesionalita tak pre nás, ktorí to robili s láskou a poctivo jednoduchšie. 

Magistrát si po prieskume trhu  vybral nás – Viva Studio, spoločnosť ktorá mala profesionálne technológie, techniku, budovu, pracovníkov aj projekt. Mali sme prax v televíznej výrobe dlhodobo, naše štúdio patrilo k najskúsenejším spoločnostiam v bežnej televíznej výrobe.

Naše štúdio poskytovalo servis pre STV, zahraničné televízne stanice ČT, Nova, Prima, ARD, filmových producentov a reklamné agentúry. Celé roky sme spolupracovali s komerčnými TV stanicami, neskôr aj s Joj a TA3. Spoločnosť pracovala pre cudzie televízie.

Bolo to veľmi zaujímavé, ale sme vedeli, že takto do svojich dôchodkov neudržíme. Televízne technológie v niektorých prípadoch zlacneli na stotinu cenu, a tak ako aj k lopate, netreba veľkú kvalifikáciu. 

Naša spoločnosť je aktívna dodnes, najmä v dabingu a v teleshopingu, tak sa to nedá oklamať. Viva študio bolo spomedzi profesionálnych štúdií najlepšie pripravené zaujať miesto metropolitnej televízie. V tom čase pri udelení licencie Rada skúmala aj pripravenosť takýto projekt realizovať.

Iniciatíva na zriadenie televízie vyšla teda od Magistrátu v r.2006 pretože v tom čase neexistovala televízia pre celú Bratislavu, iba niekoľko „ obecných kanálov“ a magistrát ani neplánoval zriadiť vlastnú televíziu. Naopak, usiloval sa nájsť model televízneho vysielania tak, aby vysielanie bolo nezávislé a zároveň profesionálne. Zákon totiž ani neumožňuje, aby televíznu licenciu vlastnila obec alebo štát.

Tam, kde to vyzerá, že televízia patrí obci,  ide v skutočnosti o obchodnú spoločnosť, ktorá je len vo vlastníctve obce -  100% podiel.  No a podľa toho je aj riadená – nie je teda nezávislá. Veď ani  RTVS nie je štátna. Riešením pre Magistrát bolo to urobiť tak, ako v iných mestách v SR/zahraničí , že vysielanie sa uskutočňuje prostredníctvom nezávislého vysielateľa. Subjektu, ktorý , realizuje program vo verejnom záujme.  Nájdu sa aj  vysokokvalifikované osoby, ktoré povedia „ale veď vy ste súkromná spoločnosť“. Regionálna TV ani u nás, ani v zahraničí sa neuživí z reklamy, tak ako komerčná televízia.  Reklama sa najlepšie predáva popri reality show, tam sú kupci.

Ste predsedníčkou združenia RegionTVnet – asociácie regionálnych televízií na Slovensku. Hovoríte na tému súčasného postavenia a pôsobenia regionálnych TV. Čo je najťažšie na udržateľnosti a zároveň nezávislosti regionálneho média? Prečo existuje celospoločenské nedocenenie činnosti regionálnych TV, ktoré na slovenskom mediálnom trhu pôsobia?

Asociácia vznikla práve kvôli nedocenenie zo strany inštitúcií – aj štátu, chceme   propagovať regionálne vysielanie všeobecne. Na Slovensku sú desiatky regionálnych a lokálnych televízií a veľmi dobre vedia, čo je jich úloha a poslanie.  Do ich hodnotenia a našich strategických plánov sa v tu radšej nepúšťam.

Plány však máme odvážne.  Isté je však jedno, nastal čas, keď je potrebné podporovať aj regionálne vysielanie. Robíme preto potrebné kroky na to, aby sme zaangažovalo do riešenia financovania regionálnych a lokálnych televízií čo najširšie spektrum ľudí, od poslancov, cez akademickú obec, štátnych úradníkov až po samotné mestá a obce. Pripravujeme odborné podujatia, semináre, workshopy, konferencie. Veríme, že na konci dňa budeme úspešní.

Vnímajú diváci na Slovensku prednosť a špecifikum regionálnej televízie? Prečo by mala zaujať divákov regionálna televízia, aby ju sledovali popri veľkých komerčných či verejnoprávnych TV? Aká je z tejto pozície úloha a ciele TV Bratislava? 

Každý z nás potrebuje byť dobre informovaný. Získavať informácie dnes nie je problém, vďaka internetu vieme, aká plastická operácia sa nevydarila, čo urobila mamička s dieťaťom  v rozhorúčenom aute v Amerike, kde sa zrazili vlaky a pod.

To všetko nás môže zaujímať, ale až potom, keď vieme, či sa dostaneme bezpečne do práce, či budeme mať škôlku pre dieťa, či nám zatvoria predajňu vedľa domu, či budú električky premávať cez víkend alebo sa budú opravovať koľajnice.

Tu je nezastupiteľná úloha regionálnej a lokálnej televízie a to je skutočne program vo verejnom záujme. Rovnako aj informácie o rozhodnutiach poslancov, ktoré ovplyvňujú náš každodenný život. Takže blízkosť informácie je najdôležitejším kritériom pre naše vysielanie. Diváci sú tí, na ktorých sa nemôžem sťažovať. Diváci sú najväčšia hodnota akejkoľvek televízie.

Aká je súčasná programová skladba vašej televízie. Ktoré relácie sú divácky najúspešnejšie?

Spravodajský servis poskytujeme najmä pre obyvateľov hlavného mesta a BSK. Každý pracovný deň vyrobíme a odvysielame premiéru metropolitného magazín Metro Dnes. Dvakrát týždenne pripravuje diskusný program Beseda o piatej. Mestským častiam sa venujeme v špeciálnych programoch, nechýba ani publicistika a záznamy zo zastupiteľstiev. Okrem toho vyrába záujmové magazíny a dokumentárne filmy. Vysielame 24 hodín denne a každý deň vyrobíme v priemere hodinu nového programu.

Signál šírime prostredníctvom DVB-T (26.kanál), UPC, Digislovakia a Swan v Bratislave a okolí. Okrem regionálneho vysielania, signál šíri aj celoplošne prostredníctvom služby MAGIO TV , ANTIK , DSI data a ďalších operátorov na Slovensku. Vysielame online aj na internete. Na svojej stránke má vybudovaný rozsiahly, denne aktualizovaný archív všetkých programov.

K desiatemu výročiu sme urobili aj grafický redizajn, máme novú obrazovú grafiku, nové zvučky, modernejší prístup k tvorbe audiovizuálnych produktov. Nevyhnutným  doplnkom klasického televízneho vysielania je aj naša webová stránka, ktorá poskytuje záujemcom nielen nový čerstvý program, ale k dispozícii je aj náš bohatý archív, na ktorý si už naši diváci zvykli.

Obracajú sa na vás obyvatelia  Bratislavy so svojimi problémami? Ako regionálna televízia máte ešte výhodu dobrej znalosti situácie a diania v meste a väčšiu blízkosť k občanom ...

Neviem si predstaviť stav, že by človek sa mal prestať zaujímať o svoje okolie, pozrie si zahraničné správy – vojny, terorizmus, katastrofy, pozrie si národné správy – vysoká politika, kauzy a rýchlokvasené celebrity. Môže sa cítiť bezmocný, lebo na veci nemá vplyv.

Informácie z regionálneho média sú mu užitočné, lebo občan s tým môže niečo urobiť – zájsť za svojim poslancom alebo starostom a povedať mu do očí, čo si o ňom myslí. Hovorí sa, že najskôr si treba upratať pred svojim prahom, takže meniť svet k lepšiemu to sa začína na miestnej úrovni.

Diváci sa na nás obracajú so svojim bežnými problémami, keď nefunguje osvetlenie na ich ulici, prípadne sa musia brodiť pomedzi odpadky na nelegálnej skládke na sídlisku alebo keď im spôsobujú problémy   neprispôsobiví občania na detskom ihrisku. Všade chce naša televízia pomôcť a hľadá riešenia dobré najmä pre občanov.  

Jednou z funkcií regionálnej televízie je aktivizovanie občanov, ich záujmu o spoločenské dianie, komunálnu politiku a veci verejné. Ako sa vám v tom darí? 

Regionálne televízie zachytávajú všetky oblasti spoločenského života, pokrývajú záujmy a potreby obyvateľov na území, pre ktoré vysielajú. Lokálna a regionálna televízia je médium, ktoré si už dávno našlo svoje miesto na televíznom trhu. Predpokladá sa, že vzhľadom na zahraničné a domáce skúsenosti bude význam lokálnych televíznych staníc ďalej narastať.

Ako vidíte budúcnosť regionálnej TV? veríte, že klasické vysielanie bude mať stále popri internetovom vysielaní svojich priaznivcov?

Komu sa už dnes dá veriť? Sociálne siete sú jedná veľká klebetáreň. Vždy sa klebetilo veľa, aj keď iným spôsobom. Boli však „inštitúcie“ ako miestny učiteľ alebo farár a ten bežné veci vysvetlil kultivovaným spôsobom a bol mienkotvorný. Nie že by dnes učitelia a farári nemali vplyv, nemajú však tie distribučné kanály... Ibaže tých múdrych treba do televízie. A ešte jeden príklad – nikto neprečítal všetky knihy, ktoré už boli napísané, a keď tak to bolo hodne dávno a ešte aj tí si vyberali. To ak dnes vie každý robiť video na mobil a už dokonca aj „vysielať“ (dať na internet), to znamená, že to je televízia?

Dnes sa už každé pohyblivé video, zavesené v archíve volá „televízia“. Robí sa to tak.   Televízia ako médium určite prežije, pretože na rozdiel od rôznych internetových sietí , do obsahu ktorých môže zasahovať ktokoľvek a s čímkoľvek, klasická televízia si udržiava odborne vzdelaných žurnalistov, ktorých práca má na základe štúdia a praktických skúseností, stále profesionálny charakter. A všetci chceme byť v rukách profesionálov, či už ideme k lekárovi alebo na autoservisu. Rovnako je to aj mediálnom priestore.

Možno sme práve inšpirovali niektorých našich čitateľov zapnúť si vašu TV Bratislava. Akými spôsobmi vás môžu sledovať a kde všade?  

Televízia prvé roky vysielala iba káblových rozvodoch UPC, ale už vtedy prieskum ukázal, že 35,5 % obyvateľov Bratislavy pravidelne sleduje TV Bratislava. Denná sledovanosť (daily reach) 11,5 %. Sledujú raz za 3 dni (širšie publikum) 24 %. Od roku 2012 postupne pribudli aj programy mestských častí Nové Mesto, Rača a Petržalka, niekoľko rokov malo svoj program aj Staré Mesto a BSK a začali sme vyrábať program na objednávku aj pre Európsky parlament. Postupne pribudli ďalší operátori a od roku 2015 vysielame aj v DVB-T.

Pri sfúkavaní sviečok na torte si oslávenec zvykne želať niečo dobré do budúcnosti. Aké je to vaše prianie? 

Budúcnosť televízie bude závisieť od vôle volených zástupcov mesta, ponúknuť obyvateľom Bratislavy pravidelné a objektívne informácie o meste.  Ja si iba prajem, aby sme si udržali rešpekt, aby sa nám darilo a aby bratioslavská komunita priala svojej televízii, ktorá vysiela predovšetkým pre ňu. V zahraničí si úlohu regionálnej televízie vysoko vážia a jej prevádzku financuje priamo štát, pretože plní úlohu pre verejnosť. Dála som si tú námala a preštudovala to. Na Slovensku by regionálne televízie by bez trápenia, že sponzozujú (o podnikaní sa nedá hovoriť) bez Regionálna je schopná prinášať svoju službu občanom za 1 Eur ročne.  Keby dal každý jedno euro ročne, to menej ako za iné médium a to niekto minie za deň.
Budúcnosť závisí aj od miery patriotizmu miestnych podnikov, ktorí môžu investovať do reklamy v TV Bratislava za výhodných finančných podmienok.

Podarilo sa nám

• Metropolitná TV Bratislava je najväčšia regionálna televízia na Slovensku veľkosťou územia pokrytého signálom, objemom výroby a pestrosťou programu.
• TV Bratislava mesačne vyrobí 2500 minút programu. Taký veľký objem nevyrába žiadna iná regionálna televízia na Slovensku.
• TV Bratislava má dostupnosť pre viac ako 600 000 obyvateľov na celom Slovensku.
• TV Bratislava má sledovanosť, deklarovanú prieskumom  od renomovanej agentúry Dicio, cca 200 000 pravidelných divákov.
• Ako jediná regionálna stanica v Bratislave, vysiela aj DVB T, čiže každý obyvateľ má možnosť sledovať televíziu bezplatne pomocou antény.
• TV Bratislava je nielen klasická televízia, ale aj internetová TV a webový portál a je jediná televízia pre celé mesto a Bratislavský kraj.

Riaditeľkou Televízie Bratislava je Ing. Mária Urlandová, ktorá stojí na čele televízie od jej vzniku. Pani riaditeľka, v čom vidíte najväčší význam regionálnej televízie a špeciálne Televízie Bratislava?

TV Bratislava je projekt nezávislej produkčnej spoločnosti Viva Studio, s.r.o, ktorá ako jedna z prvých podnikov v audiovizuálnom priemysle na Slovensku mala zriadené profesionálne televízne štúdio.

Bolo preto našou ambíciou mať aj televízne vysielanie a to sa nám podarilo v roku 2007, keď sa po prvý raz objavilo špeciálne vysielanie pre obyvateľov Bratislavy, ktoré do toho času nejestvovalo. Sme radi, že na TV Bratislava si obyvatelia hlavného mesta zvykli, že ho majú radi, sledujú ho, čoho dôkazom je aj ich komunikácia s našou redakciou.

Význam regionálnej televízie je v tom, že potom, ako sa občan dozvie z internetu množstvo zbytočných informácií a haváriách a tragédiách na inom konci svete, potrebuje najmä informáciu spred vlastných dverí, teda o tom, či sa rekonštruuje električková trať, či bude mať miesto v škôlke, ale aj o tom, ako rozhodujú poslanci o budovaní nových stavieb, či parkov v jeho okolí. To je podstatné a to obyvatelia cítia, že im bratislavská televízia poskytuje.

Vo vysielaní TV Bratislava majú svoje pevné miesto aj informácie z mestských častí, svoju reláciu má aj mestská časť Petržalka pod názvom Petržalských 13. Priestor majú aj iné mestské časti.

Televízia Bratislava chce byť televíziou všetkých Bratislavčanov. Sme radi, že mestské časti pochopili, že najväčší význam má spájanie informácií z mestských častí do jedného celku, pretože obyvateľ, ktorý býva v Petržalke, ale pracuje v mestskej časti Nové Mesto, potom vezie deti na športoviská do Karlovej Vsi, potrebuje mať informácie na jednom mieste.

Týmto spojovacím informačným bodom v Bratislave je Televízia Bratislava. Sme preto radi, že vysielame aj Račiansky magazín, aj Petržalských 13, aj Týždeň v Novom Meste, vysielame informácie z Vajnôr, z Lamača, ale aj iných mestských častí. Petržalských 13 si už Bratislavčania obľúbili a živo reagujú na témy, ktoré vysielame práve v tejto relácii.

Napríklad z posledného obdobia nám občania poslali niekoľko tipov na vysielanie, upozornili nás na problém bezdomovcov na Fedinovej ulici, či na nefungujúce eskalátory vo vestibule ŽST Petržalka. Témam sa vo vysielaní už venujeme.

Ako predsedníčka združenia RegionTVnet iste vidíte perspektívu v spolupráci regionálnych  televízií navzájom? Aké sú hlavné dôvody na spájanie televízií?

Dôvody sú mentálne aj ekonomické. V tej rovine mentálnej to vidím najmä v tom, že stále sa nepodarilo dosiahnuť, aby pôsobenie regionálnych televízií bolo zo strany reprezentácie vnímané ako nevyhnutné. Jednoducho ľudia potrebujú aj informácie z blízkeho okolia a dnes vieme, že vizuálne vnímanie je dominantné.

Dôležité však je, že regionálne televízie vysielajú program vo verejnom záujme, čo museli deklarovať aj pri získavaní licencie. A tento verejný záujem sa neodráža v podpore zo strany politickej reprezentácie vo všeobecnosti.

Preto RegionTVnet ako združenie sa usiluje o dosiahnutie aspoň minimálnej podpory zo strany štátu, napríklad poskytovaním dotácie 1 euro na jedného občana. Pre regionálne televízie by to bola obrovská pomoc a pre štát naozaj len minimálna strata. Dúfame, že sa nám podarí dosiahnuť aspoň minimálnu podporu. To je perspektívna regionálnych televízií.

Televízia Bratislava vysiela už desať rokov. 15. februára 2007 presne o 18 hodine reláciou Metro Dnes, sa jej súčasní manažéri rozhodli, že spustia originálny projekt pre hlavné mesto. TV Bratislava založila Mária Urlandová a Sivester Ernek, aby do domácností pustili nie závan spravodajstva, čiže dve - tri reportáže z Bratislavy, ale sústavný prúd informácií, ktoré bezpodmienenčne zasiahnú konkrétnu Ružinovčanku, Vrakúnčanov, Petržalčana, Novomestské detí a takto by sme mohli pokračovať smerom ku každému z Vás.

Metropolitná TV Bratislava je najväčšia regionálna televízia na Slovensku veľkosťou pokrytím a objemom výroby i pestrosťou programu

Spravodajský servis ponúkame obyvateľom hlavného mesta a celej bratislavskej župy. Každý pracovný deň vyrobíme a odvysielame premiéru metropolitného magazínu Metro Dnes. Dvakrát týždenne pripravujeme diskusný program Beseda o piatej. Mestským častiam sa venujeme v špeciálnych programoch. Nechýba publicistika a záznamy zo zastupiteľstiev. Okrem toho vyrábame záujmové magazíny a dokumentárne filmy. Vysielame 24 hodín denne.

          Našich divákov a diváčiek pribúda. Čo je podstatnejšie, Vaše podnety na reportáže sa doslova množia. Denne nás sleduje cca 200 000 ľudí v Bratislave, okolí i po Slovensku. Naše vysielanie pravidelne sleduje vyše 35% bratislavskej verejnosti. Sme s Vami v UPC, v Magio, Swan a Digislovakia. Signál možno bezplatne naladiť aj v DVB-T. Pre tých, ktorí sledujú televíziu cez internet máme na stránke nainštalovaný livestream vysielania. A pre tých, ktorí si radi pozrú videá vo „svojom“ čase, máme archív všetkých programov na web stránke www.tvba.sk. Mnohé z videí presahujú 2000 videní.  FB a youtube je samozrejmosťou.

          Riaditelia TV Bratislava sú za desať rokov existencie tí istí. Manažment „Vašej telky“ sa totiž nemení podľa toho, v akej mediálnej skupine sa televízia práve nachádza. Metropolitná TVBA patrí všetkým. Vďaka životaschopnému vedeniu je vo Vašich domácnostiach už desať rokov. Ono je za tým ďaleko viac.

          Televízia je projektom nezávislej televíznej spoločnosti Viva Studio, s.r.o.. V 90.  rokoch poskytovalo ako jediné štúdio na Slovensku servis pre STV, zahraničné televízne stanice ČT, Nova, Prima, ARD, pre filmových producentov a reklamné agentúry. Roky spolupracovalo s komerčnými televíziami (VTV, TV Markíza, TV JOJ a TA3). Mnohých špičkových kameramanov sme vychovali na Slovensku práve my. Mnohí profíci z mediálnej branže sa učili pracovať so slovom, zvukom a s obrazom práve v TV Bratislava.

Televízia Bratislava v roku 2017 rebranduje

Dnes ako nikdy predtým je viditeľné, komu o čo na mediálnom trhu ide. Pre nás je dôležité, aby ste nám dôverovali. Vy ste našim partnerom a my by sme radi ostali Vašími spoločníkmi. Nemeníme dostupnosť vysielania. Ostávame prístupní pre všetkých a rovnako. Sústredíme sa na podstatnejšie zmeny v novom roku.

Rok 2017 znamená pre nás naštartovanie zmien predovšetkým kvalitatívnych. Rozbúši sa nám všetkým asi srdce o čosi viac, keď Vám predstavíme našu novú grafiku. Veríme, že sa Vám bude naozaj páčiť! Dali sme si naozaj záležať. Naše nové jingle a spoty vyrábali tí najlepší producenti. Rok 2017 nás naštartoval, aby sme ešte viac využili kreatívny potenciál našej redakcie. Vysielanie ideme inovovať nie kozmetickým štetečkom, ale poriadnou maliarskou rašpľou. 

Je pravda, že čo to sa u nás už zmenilo. Máme v redakcii nové tváre a profesionálne posily. Sú sexi, aj funny, no najmä sú na Vašej strane. Sme redaktori a redaktorky nie salónneho typu.  My sme baby do koča, aj do voza.

Prostredie našej televízie je naozaj neformálne. Veď kto sa u nás nedobre, našponovane, či strojene cítil, keď nás navštívil? Napríklad, Peter Havaši nás bol v Televízii Bratislava pozrieť, aby sa nám posťažoval. Konkrétna spoločnosť mu vyrúbila za spotrebu jeho domácnosti faktúru s viac ako 1000 percentným navýšením v porovnaní s tými istými objemami ako predvlani. Prípad riešime ako investigatívnu publicistiku.

„Dobrý deň milá televízia, 

úvodom by som sa Vam rád chcel poďakovať za dnešné stretnutie a reportáž, ktorú sme spolu spravili. Ďakujem zároveň za radostné správy. Obratom som skontaktoval moju pani manželku a podelil sa s pozitívnymi správami...“

 „Venovať sa Vašim podnetom je naša povinnosť,“ CEO Mária Urlandová.

• TV Bratislava sleduje 35,5 % obyvateľov hl. mestapravidelne
• Sleduje nás 51 % mužov a 49 %žien
• Sme jediná regionálna stanica, ktorú môžete sledovať pomocou antény bezplatne.
• Sme dostupní pre viac ako 600 000 obyvateľov na celom Slovensku
  
  Žiaľ, nahrádzame oblasť verejnoprávnych médií na Slovensku. Ich produkcia sa čoraz viac zameriava na „entertainment“.

Eva Sládková, šéfredaktorka televízie: „Televízia Bratislava je podľa mňa jednou z mála televízií na Slovensku, ktoré sa venujú skutočne dôležitým témam. V mnohých ostatných vidíte samé celebrity, prinášajú naozaj nepodstatné správy o tom, ako tieto celebrity žijú a ja si myslím, že život je o niečom inom. To sa nám aj denne potvrdzuje. Neustále  sa na nás obracajú ľudia so žiadosťou o pomoc. Sú to väčšinou problémy, ktoré iné médiá nezaujímajú. Aj vďaka nám sa často veci dokážu pohnúť.“ Záväzný je pre nás novinársky kódex, máme však aj vlastné pravidlá.

1. Regionálne informácie sú na prvom mieste!
2.  Pestujeme regionálnu identitu a máme integračnú funkciu.
3. Vždy sa oplatí zapnúť si televízor, alebo navštíviť archív na webe.
4. Analyzujeme, hľadáme riešenia, venujeme sa veciam detailnejšie ako národné médiá.
5. S nami môžete meniť svet k lepšiemu. Napíšte nám!
6. Nenapodobňujeme národné média - netreba nás porovnávať. My sami sme si vybrali, že chceme byť iní – dôvernejší.
7. Sme nielen klasická TV, ale aj internetová TV a webový portál. Nepretržite možno sledovať online vysielanie.

                                                                        Budeme veľmi radi, ak nám ostanete verní

Počas 10 rokov sa na obrazovke TV Bratislava videlo až 10 percent obyvateľov Bratislavy

TV Bratislava začala vysielať 15. februára 2007. Dnes vyrobí mesačne približne 2500 minút premiérového programu, čo sú hodnoty porovnateľné s produkciou niektorých národných staníc. Stala sa tak najväčšou regionálnou televíziou na Slovensku.

Pri príležitosti desiatych narodenín regionálna televízia inovovala grafiku v duchu najnovších trendov.

Zverila ju tým najlepším v odbore, a to producentovi kreatívneho štúdia Oreo Martinovi Hudákovi a grafickej dizajnérke Petre Bartošovej. Martin sa profesii venuje viac ako 20 rokov, má za sebou množstvo televíznych grafík pre národné televízie a Petra študovala odbor v zahraničí.

Pri tejto príležitosti, ale najmä z potreby výmeny starého za nové, po 10 rokoch zakúpila a uviedla do prevádzky nové, moderné vysielacie pracovisko vo formáte HD. Televízia sa pripravuje aj na billboardovú kampaň v uliciach hlavného mesta.

Zakladatelia televízie Ing. Mária Urlandová a Ing. Silvester Ernek spomínajú na uplynulých 10 rokov ako na roky vysokého pracovného nasadenia celého kolektívu, aby každý deň priniesli na TV obrazovku nový premiérový program.

„Teší nás najmä dôvera divákov. Denne nám píšu o svojich starostiach, ktorým sa snažíme venovať čo najviac“, zhodli sa obaja.

Denne aktualizovaný program jej umožnil sledovanosť, ktorá je potvrdená prieskumom – 35,5 % obyvateľov Bratislavy pravidelne sleduje TV Bratislava.
Za 10 rokov, okrem iného, TV Bratislava vyrobila viac ako 1200 diskusných relácií – v každej účinkovali traja hostia, to znamená vyše 3600 obyvateľov Bratislavy, viac ako  2560 vydaní Metro Dnes, to znamená vyše 4000 hostí, viac ako 12 000 reportáži, okolo 100 zastupiteľstiev atď.
„Unikátne je, že na našej obrazovke sa už uvidelo možno 10 % obyvateľov Bratislavy a bol by to úžasne, keby sa tam raz uvideli  všetci,“ hovorí Ing. Mária Urlandová, riaditeľka televízie.

Televízia zamestnáva približne 20 ľudí, väčšina z nich tvorí profesionálny redaktorský tím. Bonusom je mladý, veselý a empatický kolektív, povedala redaktorka Katka Macková a pokračuje:

„Atmosféra a manšaft sú skvelé. Nechcem, aby to vyznelo ako klišé, ale na ľudí v redakcii sa naozaj teším vždy ako tam idem. Sú to profesionáli a tiež veľmi milí ľudia, s ktorými sa dá rozprávať nielen o práci, ale aj o osobných veciach a prakticky o čomkoľvek. Kolegovia sú naozaj veľké plus.“

Sú to aj desiatky niekdajších pracovníkov, ktorí s televíziou spolupracovali na začiatku svojej profesionálnej kariéry. Mnohí z nich totiž pôsobia v komerčných televíziách a ako hovorcovia štátnych inštitúcií. 

K najsledovanejším reláciám patrí denník Metro Dnes a tiež diskusná relácia o pálčivých témach Beseda o piatej. Dramaturgicky stoja za obidvomi reláciami už stálice televízie, Alexandra Važanová a Silvia Šeptáková, ktorá dodáva:

„Na mediálnom trhu máme určite nezastupiteľné miesto. Lokálne televízie nájdete aj v oveľa menších mestách. V hlavnom meste je to však nevyhnutnosť.

Dianie v Bratislave je zaujímavé nielen pre Bratislavčanov, ale aj pre ľudí z iných častí Slovenska. Preto nás teší, keď si náš obsah nájdu ľudia aj z iných regiónov na webe. Okrem toho, naše vysielanie nie je o reklamných  prestávkach každých 20 minút.

Ľuďom sa na nás páči aj to, že sa nevenujeme len témam, ktoré strhnú masy, ale aj takým, ktoré sú viac užitočné ako bombastické.  Pre nás je odmenou spokojný jednotlivec, nielen masa.“

Diskusná relácia Beseda o piatej má premiéru 2 krát do týždňa, analyzuje témy, ktoré hýbu Bratislavou.

„Na takýto formát nemá priestor národná televízia – v tom je jedinečnosť a význam regionálnej televízie“, hovorí Alexandra Važanová.

Toto podčiarkla aj riaditeľka Mária Urlandová:

 „ Nenapodobňujeme národné média, ideme vlastnou cestou. My sami sme si vybrali, že chceme byť iní – dôvernejší.“

Šéfredaktorka televízie Eva Sládková dopĺňa, že TV Bratislava je jednou z mála televízií na Slovensku, ktoré sa venujú skutočne dôležitým témam a pokračuje:

„V mnohých ostatných vidíte samé celebrity, prinášajú naozaj nepodstatné správy o tom, ako tieto celebrity žijú a ja si myslím, že život je o niečom inom.

Som presvedčená, že ľudia potrebujú iné informácie. To sa nám aj denne potvrdzuje, pretože sa na nás neustále obracajú ľudia so žiadosťou o pomoc, opisujú nám, čo ich trápi a sú to väčšinou problémy, ktoré iné médiá nezaujímajú, ale ich vyriešenie je často pre spokojný život našich divákov veľmi dôležité. A aj vďaka nám sa často veci dokážu pohnúť.“

Rok 2017 je pre TV Bratislava výnimočný. Kvantitatívne a kvalitatívne zmeny vo vysielaní majú osloviť ešte širšiu skupinu divákov. Oporou manažmentu pri realizácií PR aktivít a kampane je redaktorka Ľudmila Jančigová, ktorá sa v tejto branži pohybuje od roku 2013. „V našej televízií makajú denne často až novinársky ombudsmani pre bratislavskú verejnosť. Zároveň cítime, že s privátnym sektorom a zastupiteľským zborom Bratislavy máme spoločné ciele a hodnoty. Som presvedčená, že TV Bratislava je brand, aký tu nemá páru. TV Bratislava je silný komerčný partner.“

Budúcnosť televízie bude závisieť od vôle volených zástupcov mesta, ponúknuť obyvateľom Bratislavy pravidelné a objektívne informácie o meste. V zahraničí si úlohu regionálnej televízie vysoko vážia a jej prevádzku financuje priamo štát, pretože plní verejnoprospešnú funkciu. Budúcnosť TV BA závisí aj od miery patriotizmu miestnych podnikov, ktorí môžu využiť výhodné finančné podmienky televízie na oslovenie ich cieľovej skupiny.

Lokálne vysielanie tiež pôsobí aj významný prostriedok, ktorý umožňuje občanom, aby sa aj oni podieľali na rozhodovaní o miestnych záležitostiach.

Veď kto má rad svoje mesto, zaujíma sa aj o veci verejné a to prispieva ku demokracii.

http://www.mediawatch.dog/tv-bratislava-ma-novu-televiznu-grafiku/

Novú televíznu grafiku pre TV Bratislava vytvoril producent kreatívneho štúdia Oreo Martin Hudák a grafická dizajnérka Petra Bartošová.
Po 10. rokoch sa zmenila televízna grafika a zároveň TV Bratislava redizajnovala i moderné vysielacie pracovisko, ktoré po novom bude vysielať v HD formáte.
Zakladatelia televízie Ing. Mária Urlandová a Ing. Silvester Ernek spomínajú na uplynulých 10 rokov ako na roky vysokého pracovného nasadenia celého kolektívu 15 až 20 pracovníkov, aby každý deň priniesli na TV obrazovku nový premiérový program,“ uviedla televízia.

„Teší nás najmä dôvera divákov, ktorí nám denne píšu o svojich starostiach, ktorým sa snažíme venovať čo najviac,“zhodli sa Urlandová a Ernek.

Televízia zverejnila, že v priemere vyrába mesačne 2500 minút premiérového programu, čím sa radí medzi najväčšie regionálne TV na Slovensku.

Podľa prieskumu, ktorý si dala urobiť televízia, až 35,5 % obyvateľov Bratislavy pravidelne sleduje TV Bratislava.

„Nenapodobňujeme národné média – netreba nás porovnávať. My sami sme si vybrali, že chceme byť iní – dôvernejší,“ povedala spoluzakladateľka TV Bratislava Mária Urlandová.

Regionálna TV Bratislava prešla v uplynulých dňoch vizuálnymi zmenami – nasadila novú grafiku od spoločnosti Oreo. Zároveň začala vysielať vo vysokom rozlíšení.
celý článok

Kto sme?

Lokálne a regionálne televízie zachytávajú všetky oblasti spoločenského života, pokrývajú záujmy a potreby obyvateľov na území, pre ktoré vysielajú. Miestna určitosť a regionálna identita sú poklady lokálnej televízie. Ponúkame občanom a zástupcom regiónu hlas a informácie v rôznych publicistických formách, informácie o tom čo sa deje doma.

Na program regionálnej TV by sa nemalo nazerať optikou národnej komerčnej televízie, nie je prioritne určený na zábavu, showbiz a bulvár. Regionálna televízia nenapodobňuje národné média. Vie, že jej nezastupiteľné miesto je v bezprostrednej blízkosti príbytkov obyvateľov „svojho“ regiónu. My sami sme si vybrali, že chceme byť iní – dôvernejší.

Nie je tiež správne posudzovať regionálnu televíziu iba podľa veľkosti územia pokrytého signálom. (To platilo v minulosti ale pri dnešných technických možnostiach môže každá TV povedať, že vysiela na celý svet – cez internet.) Televízia je regionálna kvôli obsahu nie kvôli technickému dosahu.

Je stále záujem o sledovanie regionálnej televízie?

Nevieme si predstaviť stav, že by človek sa mal prestať zaujímať o svoje okolie. Človek si pozrie zahraničné správy – vojny, terorizmus, katastrofy, pozrie si národné správy – vysoká politika, kauzy a rýchlo-kvasené celebrity. Cíti sa bezmocný, lebo na veci nemá vplyv. Ale informácie z regionálneho média sú mu užitočné, s tým môže niečo urobiť, lebo meniť svet k lepšiemu sa začína na miestnej úrovni.

Lokálna a regionálna televízia je médium, ktoré si už dávno našlo svoje miesto na televíznom trhu. Predpokladá sa, že vzhľadom na zahraničné i domáce skúsenosti bude význam týchto médií iba narastať.

Aké sú úžitky regionálnej televízie?

Prispieva aj k rozvoju regiónu, lebo cieľom je významne ovplyvňovať rozvoj daného regiónu, jeho identitu a preto sa program zameriava na podstatné aspekty diania v danom meste, či regióne.

Pre občanov / obyvateľov regiónu
Aktivizuje občana v jeho účasti na správe verejných vecí, umožňuje občanom, aby sa aj oni podieľali na rozhodovaní o miestnych záležitostiach.
Pestuje lokálnu a regionálnu identitu a má integračnú funkciu. pretože prispieva k uchovávaniu kultúrnych tradícií a pocitu príslušnosti k danému regiónu.
Významne prispieva k demokratizácii – práve pre možnosť občana zúčastňovať sa na ich tvorbe, pretože sú pre neho dostupné a informačne blízke.
Je faktorom zachovania alebo rozširovaniu plurality médií.

Komunálnym politikom dáva možnosť odprezentovať svoje názory v atraktívnej audiovizuálnej forme. Svojim spôsobom im pomáha aj v zručnosti vystupovať pred kamerami – možno sa im to raz bude hodiť, keď budú v národnej politike.

Poskytuje uplatnenie i top profesionálom.
Pre komerčnú TV je často už aj štyridsiatnik starý. Tvorcovia v regionálnej TV vidia sebarealizáciu a chcú odovzdať svoje skúsenosti. Je až prekvapujúce, aký je veľký záujem profesionálov z národnej televízie o uplatnenie v menšom a slobodnejšom kolektíve regionálnej televízie.

Vychováva mediálnych tvorcov pre túto krajinu
Televízie z menších miest posielajú talentovaných redaktorov a technikov do TV Bratislava a po čase si ich preberajú, ako z katalógu, národné televízie. Vedia, že človek z regionálnej TV má všestranné zručnosti, dobré pracovné návyky a suverenitu pred kamerou.

Buduje audiovizuálny priestor, pretože napriek obmedzeným príjmom vyrába rôzne nízkorozpočtové formáty a dokumentálne filmy. Svojim spôsobom opäť pomáha komerčnej konkurencii, lebo ukazuje, že programové formáty sa dajú vyrábať efektívnejšie.

Obsah regionálneho vysielania

Štruktúru vysielania tvorí: spravodajstvo, publicistika a záujmové magazíny. Niektoré stanice aktualizujú program každý deň, iné vysielajú v slučke celý týždeň to isté, je to rôznorodé.

V TV Bratislava sú najobľúbenejšie diskusné programy na aktuálnu tému. Ponúkame názory mienkotvorných ľudí, analýza problémov je pre ľudí zaujímavá. Za takmer 10 rokov sme mali v štúdiu cca 6000 hostí a vyrobili sme vyše 1500 diskusných relácií, v ktorých účinkovalo cca 5000 odborníkov a politikov.

Čo by sme ešte mohli robiť, keby na to boli peniaze?

Ľudia nám denne píšu svoje príbehy a prosia o pomoc. TV Bratislava si mýlia s RTVS, tak posielajú listy do relácie Občan za dverami. Občianskej publicistiky je málo, chceli by sa jej viac venovať. Ďalšou silnou stránkou regionálnych televízií je dokumentárny film, najmä taký čo propaguje mesto či región. Televízie majú množstvo archívnych záberov, ktoré môžu využiť a okrem to filmy aj odvysielať.
Naša materská spoločnosť Viva Studio od roku 1994 poskytovala servis všetkým národným vysielateľom, aj zahraničným, a filmovým producentom. Cenné skúsenosti za vyše 20 rokov by sme radi odovzdali aj formou náročnejšej produkcie.

Aká je marketingová sila regionálnej televízie?

Miestna televízia je pre ľudí dôveryhodná a má vysokú mienkotvornú funkciu. Marketingovú silu regionálnej TV si uvedomuje komunálna samospráva, ale pre štát a súkromný komerčný sektor je stále akoby neobjavená.

Ako marketingovo využiť regionálnu TV vo svoj prospech?

Reklama
Realizujeme všetky formy reklamy, ktoré sú známe z národnej televízie: reklamný spot, sponzoring, najmä PR formáty: reportáž, rozhovor, ale aj kompletný biznis televízny program.

Celoplošná informačná (popularizačná) kampaň v regiónoch
Regionálna TV je veľmi vhodná na realizáciu kampane vo verejnom záujme, ktoré sú obvykle financované zo zdrojov EÚ. Regionálna TV je pre ľudí dôveryhodnejšia ako bulvárne média .

Odvysielanie už vyrobeného showprogramu, dokumentu, záznamu, konferencie.
Vyrobené videá splnia svoju misiu, iba ak je ponúknuté verejnosti. Prostredníctvom siete regionálnych TV je možné osloviť porovnateľné publikum ako národná TV – ak počítame s tým, že regionálna TV poskytne dostatok repríz. Uverejnenie na youtube nestačí, ak to nie je vydarené virálne video. Sú prípady, keď z verejných zdrojov vyrobené video sa zavesí na youtube a potom čaká, kto ho tam nájde, alebo sa míňajú ďalšie prostriedky na zdieľanie videa.

Politická reklama
Regionálna TV je priam ideálna pre politickú kampaň vzhľadom ku vyššie uvedenému poslaniu tohto typu televízie. Sleduje ju občan, ktorý sa zaujíma o verejné veci, v produktívnom veku a starší občan. Škoda, že regionálna TV je tak málo využívaná v národných kampaniach.
V posledných národných voľbách si multiregionálnu reklamu objednala iba jedna strana. Práve tá, ktorej svojho času výrazne pomohli sociálne siete. Ale doba sa zmenila, aj za klikanie na internete na platí, tak vsadili na dôveryhodnosť a cielenú reklamu. Netreba ani hovoriť, že boli úspešnejší ako sa očakávalo.

Prečo inzerovať v regionálnej TV?

Regionálne informácie sú na prvom mieste! Majú uznanie u divákov a veľké sympatie.

Televízia všeobecne je jeden z najpopulárnejších zdrojov informácií!
Tradičné sledovanie televízie je u ľudí stále preferovaný spôsob trávenia času. Na Slovensku 4 milióny obyvateľov sleduje televíziu niekoľko hodín denne. Tí, ktorí sa odklonili od tradičného sledovania, sledujú televíziu prostredníctvom internetu.
Účinok televízie trvá dlhšie ako u iných médií. Televízny spot môže žiť v mysliach spotrebiteľov celé roky. Čo môže byť videné, môže byť aj predané. Je známe, že TV dokáže predať všetko a TV je bezpečná investícia.

Regionálna TV má nadpriemerné verné publikum!
Najmä regionálne televízie ponúkajú vysoký realizmus, a tým aj pravosť. To vytvára dôveryhodné reklamné oznámenie, ktoré umožní dosiahnuť zacielenie na zákazníkov.

Reklama v regionálnej TV neprekáža
Prieskumy zo zahraničia dokazujú, že drvivá väčšina obyvateľov dôveruje lokálnej reklame. Regionálna televízia má to, o čom iní iba snívajú: 69 percent divákov chce vidieť reklamy v regionálnej TV! Zatiaľ čo tradičná reklama v komerčnej televízii je impulz pre odchod od televízora, v miestnej televízii reprezentuje faktor pre zotrvanie. Ľudia prijímajú regionálnu reklamu ako regionálnu informáciu.

Vysoké pokrytie!
Regionálna televízia je v každom väčšom meste na Slovensku.

Reklama je cielená, bez strát z rozptylu

Efektivita a eliminovanie plytvania!
Dostupnosť reklamy v regionálnej televízií dáva spoločnostiam možnosť začať v malom. Ďalšou výhodou marketingu je, že regionálne TV sú ako testovacie zariadenia. Po otestovaní kampane na malej vzorke môže klient aktivovať národnú kampaň.

Reklama v regionálnej TV znamená: silné pokrytie, lojálne publikum a regionálna identita na jednom mieste.

Aké je divácke publikum regionálnej televízie?

Regionálna televízia dosah na väčšinu domácnosti na Slovensku. V SR je vydaných vyše 60 licencií pre lokálne a regionálne vysielanie. Sú rôznej veľkosti a úrovne, ale tých čo majú pravidelný program a teda aj stabilnú divácku základňu je minimálne 20. Odhadujeme, že spolu majú cca 1 mil. divákov.

Sledovanosť – počet divákov
Regionálne televízie nie sú súčasťou peoplemetrového merania sledovanosti, ani národných prieskumov. Niektoré slovenské regionálne stanice si nechali urobiť individuálny prieskum sledovanosti. Výsledkom bolo, že ich pravidelne sleduje cca 35 % obyvateľov relevantného územia. Podobnú sledovanosť majú aj televízie v zahraničí. Dá sa odhadnúť, že stanice ktoré majú pestrý program, pravidelne sleduje cca 30% obyvateľov relevantného územia.

Ako posudzovať regionálnu TV?

Neznalosť kritérií, ako posudzovať regionálnu TV býva kameňom úrazu, prečo sú tieto TV vynechávané pri plánovaní kampaní. Je logické, že nikto nesleduje všetky stanice a tak je potrebné si urobiť rýchly prieskum. TV stanice sa líšia sa veľkosťou relevantného územia, objemom výroby programov a penetráciou technického pokrytia – to všetko má vplyv na počet divákov a teda aj na cenu. Veľkosť televízie sa posudzuje najmä podľa množstva premiérového (vyrobeného) programu, nie podľa repríz!

Dôležitá je penetráciu dostupných foriem šírenia signálu: káblové rozvody, DVB-T, IPTV, ale iba na relevantnom území. Relevantné územie je geografický priestor na ktorý je TV zameraná svojím programom. Niektoré regionálne TV sa snažia de facto o celoplošné pokrytie, ale je chybou si myslieť, že ich na celom území pravidelne sledujú. Do výpočtu diváckeho publika počítame iba tých, pre ktorých televízia poskytuje servis – obyvateľov relevantného územia.

O televízií potrebujete vedieť:

• Plní si regionálna TV informačnú úlohu pre svoje blízke publikum? V opačnom prípade nie je dôvod si ju zapínať.
• Aké je relevantné územie, teda počet obyvateľov, pre ktorých poskytuje servis?
• Vysiela pravidelné spravodajstvo z vymenovaných lokalít ako prezentuje? Ako často sú premiéry? Koľko programu vyrába týždenne/mesačne/ročne v minútach?
• Aké relácie vysiela? Sú to programy vlastnej produkcie alebo prevzaté programy? Sú aktuálne?
• Je možné si to všetko overiť v archíve na web stránke?
• Aké sú spôsoby distribúcie signálu na relevantnom území?

Cena za reklamu

Možnosti regionálnej TV sú málo využívajú aj preto, že nemajú jednotnú cenotvorbu. Ceny sa stanovujú dohodou, ale neodrážajú komerčnú silu jednotlivého média. To je dôležité pre porovnávanie, pri kampani vo viacerých médiách.

RegionTVnet, preto navrhuje stanoviť cenu pre každú TV podľa počtu divákov.

Základná cena za odvysielanie 30 sek spotu bude súčinom počtu divákov na relevantnom území a koeficientu. Počet pravidelných divákov je určený prieskumom, alebo odhadom podľa už spomenutých kritérií posudzovania, k – koeficient,  je cena na jedného osloveného diváka.

Ak poznáme trhový podiel ktorejkoľvek z národných TV, dokážeme vypočítať, koľko stojí jeden oslovený divák. Pre zaujímavosť porovnanie s RTVS – Dvojka: táto televízia má trhový podiel 4%, to znamená 160 000 divákov. Cena za spot je 500 €, čiže cena na jedného diváka je 0,003 €. Regionálna TV Bratislava má napríklad cenu 0,0003 € – to je jedna desatina z ceny RTVS Dvojka.

Aká je verejná politika v oblasti regionálnej TV?

Od regionálnej TV sa očakáva, že budú poskytovať regionálny program, služby obyvateľstvu, priťahovať masové publikum a zároveň budú komerčne úspešné. Všetky tieto ciele súčasne nie je možné dosiahnuť, a tak sú potrebné jasné rozhodnutia čo sú priority, na základe kľúčových kritérií verejnej politiky.

Lokálne a regionálne televízie (LRTVB) predstavujú tretiu zložku audiovizuálnych médií na Slovensku, popri verejnoprávnej TV a komerčnej TV.

Kým v zahraničí sa zaoberajú trvalou udržateľnosťou regionálneho vysielania na úrovni vlády, na Slovensku sú lokálni a regionálni vysielatelia nevlastným dieťaťom – pracovitou Popoluškou slovenského audiovizuálneho priemyslu.

Lokálne televízie nemajú dostatok financií ani slobody pre tvorbu. Niekedy sú považované sa “hlasné trúby starostov“ a nezriedka sa stáva, že po voľbách nový primátor/starosta zruší nezávislej TV finančnú podporu a tým súkromnú spoločnosť de facto zlikviduje.

Reklama nestačí, preto sektor potrebuje morálnu a finančnú podporu od štátu. V zahraničí sú regionálne TV dotované priamo od štátu, v niektorých krajinách sa štiepi koncesionársky poplatok tak, že časť ide do regiónov.

Máme záujem o protekciu zo strany štátu, bude v prospech všetkých strán.

Čo by dalo, pomerne jednoducho, urobiť pre rozvoj regionálneho vysielania:

• Zaradiť regionálne TV do národných propagačných kampaní a v rámci EÚ kampaní by sa dal urobiť aj prieskum sledovanosti.
• Žiadať od operátorov aby zaraďovali regionálnu TV na vyššie miesta v programovom rastri. Sprísniť povinnosť „must carry“ v zákone pre poskytovateľov retransmisie.
• V Audiovizuálnom fonde vytvoriť sekciu „tvorba pre regionálne média“
• Umožniť aby sa regionálne TV mohli jednoduchšie uchádzať o výrobu propagačných videí pre cestovný ruch. Filmy budú realizovať významní režiséri na voľnej nohe a pri nich sa naučia remeslu aj začiatočníci.
• Objednávky na výrobu programu napríklad aj pre RTVS, pretože regionálna TV vyrába efektívnejšie.

Aká je verejná politika v zahraničí?

Trvalou udržateľnosťou regionálneho vysielania sa zaoberajú na úrovni vlády, pretože nikde sa regionálna TV neuživí iba z reklamy. V mnohých vyspelých krajinách v Európe sa už v roku 2011 začala prehodnocovať verejná politika pre regionálne a miestne televízne stanice. Náklady na vysielanie boli základným prvkom tejto debaty. Široká diskusia prináša rôzne možnosti ale všetky krajiny sa zhodujú v podpore regionálneho a lokálneho vysielania.

Bavorsko
V Bavorsku poberajú vysielatelia štátnu dotáciu 10 miliónov Eur. Každý vysielateľ je povinný ponúknuť program aspoň 100 minút týždenne. Miestny charakter je tiež prísne regulovaný: všetky programy musia byť v súvislosti s miestnou udalosťou. RTL podporuje regionálne stanice príspevkom € 0.85 na účastníka v oblasti vysielania.

Sasko
V Sasku regionálne stanice, ktoré uviedli že plnia “verejný záujem” a predložia správu a informácie o programe (min. 15 minút) za každý pracovný deň a každý týždeň kultúrny TV magazín (min. 30 minút), môžu požiadať o ročný príspevok vo výške 600 tisíc €. Dostupné údaje potvrdzujú, že doba sledovania LRTVB je stále na vysokej úrovni (približne 37 minút za deň).

Švajčiarsko
Vo Švajčiarsku sa koncesionársky poplatok pre vysielateľov štiepi tak, aby bol príjem pre LRTVB medzi 4 – 6% z príjmu z poplatkov. Revízia zákona bola odhlasovaná v referende. Vo Švajčiarsku zastávajú názor, že v každom prípade je výhodnejšie spoliehať sa predovšetkým na financovanie, ako byť závislý na určitom programovom type, aby sa zabezpečila nezávislosť tvorby LRTVB.

Dánsko
V Dánsku sa poskytujú dotácie televíziám na výrobu lokálnych programov a financie sú vyčlenené aj z koncesionárskych poplatkov.

Belgicko
V Belgicku poskytujú štátne dotácie, ktoré sú prezentované ako podpora pre mandát všeobecného záujmu: ročný príspevok € 50,000 na TV pre zabezpečenie správ a informačných programov a ročný príspevok € 166 000 na TV k dosiahnutiu stanovených cieľov (zapojenie občanov do regionálnych akcií, vzdelávacie projekty pre mladých novinárov, rozvoj digitálnej platformy.)

Vypracovala: Ing. Mária Urlandová, predsedníčka Asociácie regionálnych televízií – RegionTVnet.sk a riaditeľka TV BRATISLAVA

https://medialne.etrend.sk/televizia/regionalne-televizie-maju-novu-asociaciu-chcu-posilnit-postavenie.html

Na trhu regionálnych televízií začína oficiálne pôsobiť nové združenie RegionTVnet – asociácia regionálnych televízií zastrešená v občianskom združení. Členmi sú TV Bratislava, TV Karpaty, TV Nitrička, TV Oravia a TV Zemplín. Predsedníčkou združenia je riaditeľka TV Bratislava Mária Urlandová.

Nová asociácia prevádzkuje webstránku RegionTVnet.sk, kde vysvetľuje prednosti regionálnych televízií vysielajúcich na menších územiach, ako aj zmysel a efektivitu reklamy na týchto staniciach.

„Regionálna a lokálna televízia je tretí sektor audiovizuálnych médií na Slovensku, po verejnoprávnej a národnej komerčnej televízií. Podnetom na vznik združenia je celospoločenské nedocenenie činnosti regionálnych TV, ktoré na slovenskom mediálnom trhu pôsobia už 20 rokov a viaceré z nich sú často vnímané negatívne, pretože sú celkom závislé od orgánov samosprávy,“ píše združenie v tlačovej správe.

V súvislosti s tým chce asociácia poukázať na nezávislé regionálne televízie, „ktorých kvalita produkcie je porovnateľná s nadregionálnymi, avšak chýba im morálna a finančná podpora“.

Asociácia má posilniť postavenie regionálnych televízií aj prípadnými legislatívnymi zmenami, riešiť posilnenie finančných zdrojov v rámci komerčnej spolupráce členov združenia, ako aj presadzovať grantovú podporu z verejných a súkromných zdrojov.

„Sme na začiatku vytvorenia mediálnej autority, ktorý má ambíciu získať si pozornosť inzerentov. RegionTVnet je aj neformálny projekt spolupráce pri získavaní multiregionálnej inzercie. Potenciálnym klientom ponúkame možnosť dohodnúť si spoluprácu viacerých televízii na jednom mieste,“ povedala M. Urlandová.

Asociácia vo svojich cieľoch hovorí aj o snahe zvyšovať povedomie orgánov verejnej správy o význame regionálneho vysielanie pre obyvateľstvo. „Zároveň členovia združenia budú dbať aj na vytváranie korektnej trhovej súťaže medzi poskytovateľmi televíznej produkcie,“ dodáva združenie.

RegionTVnet má aktuálne päť členov, na webe však figuruje už aj šiesta televízia – záhorácka TV Sen. Združenie je otvorené pre nových riadnych aj čestných členov.

Fungovať bude paralelne so združením LOToS, spolkom lokálnych staníc, ktorý vznikol ešte v roku 1997. RegionTVnet, ktorého väčšina členov je aj v LOToS-e, tvrdí, že toto združenie plne rešpektuje, ale snažiť sa bude výrazne posilniť pozíciu a ambíciu nezávislých regionálnych televízií.

Z konkrétnych bodov na posilnenie povedomia o regionálnych televíziách avizuje nový subjekt každoročné organizovanie Dňa regionálnej televízie, ako aj odborné podujatia a konferencie v spolupráci s akademickou pôdou.

Regionálne televízie sa pri pôsobení na mediálnom trhu spájajú dlhobo. Iné združenie TV.net uvádza na svojom webe, že zastupuje 30 regionálnych televízií. Vlastnú mediálnu agentúru na predaj reklamy má aj LOToS - LOToS Plus.

Pre malý zásah publika majú regionálne televízie len obmedzené možností získavať príjmy z inzercie, ktoré by mohli použiť na kvalitný program. Náklady šetria aj vzájomnou výmenou programov, ktoré nie sú viazané na oblasť vysielania, najmä rôznych publicistikých formátov.

Ministerstvo oslovilo len sedem televízií - jednu na každý región, čiže opäť sa rozhodovalo bez súťaže. Napríklad pre Bratislavský kraj to dostala Západoslovenská televízia firmy Marvel media, ktorá bola dlho na pokraji krachu. Za minulý rok vykazuje tržby za len 2,5 tisíc eur. No sledovanosťou a životaschopnosťou ďaleko silnejšia TV Bratislava oslovená ani nebola, potvrdila nám jej riaditeľka Mária Urlandová.

Pritom Ján Vanin z kancelárie ministra životného prostredia tvrdí, že vyberali „najsilnejšieho vysielateľa pre každý kraj“ podľa kritérií, ktoré zahŕňali povinné vysielanie spravodajstva a publicistiky ako aj technickú formu vysielania (kábel, mikrovlnné šírenie, digitálny signál a online vysielanie). No cena ani dosah na obyvateľstvo medzi kritériami neboli.

Päť zo siedmich lokálnych televízií dostalo len z tejto jednej trojmesačnej zákazky príjmy ďaleko prevyšujúce ich typické ročné tržby. Ťažko si predstaviť väčšiu mediálnu závislosť od štátu. Už na národnej úrovni robia eurozákazky šarapatu – TA3 vlani pokryli štátne peniaze zhruba polovicu jej ročných príjmov. Na lokálnej úrovni však ide o biznis desaťročia, ktorý rozhoduje aj tom, ktoré lokálne médiá nakoniec prežijú.

https://transparency.blog.sme.sk/c/397327/boris-kollar-nadava-na-tendre-ale-eurofondy-nabera-vidlami.html

V TV Bratislava zostali aj napriek zníženej mesačnej platbe mesta všetky doterajšie formáty – denný polhodinový magazín Metro Dnes, rovnako dlhá diskusia Beseda o piatej vysielaná v premiére dvakrát v týždni, štvrťhodinovka Primátor odpovedá vysielaná raz mesačne, týždenný víkendový zostrih Metro špeciál v dĺžke 50 minút a prenos zo zasadnutia zastupiteľstva, ktorý predstavuje asi 10-hodinový záznam.

Na nových mediálnych partnerov kladie Bratislava značne menšie nároky ako na TV Bratislava. Tento vysielateľ dáva mestu bez špeciálu Metra zhruba 1 485 minút premiérového programového priestoru mesačne, od TV Ružinov dostáva mesto približne 210 minút mesačne (plus priestor v mesačníku Ružinovské Echo) a od TV Tablet zhruba 115 minút. Z tohto pohľadu platí mesto za prezentáciu v jednotlivých médiách značne odlišné sumy.

Cena za minútu PR obsahu v TV Bratislava vychádza na 6,32 eura, v TV Ružinov je to 23,80 eura (cenu by znížilo samostatné vyčíslenie prostriedkov alokovaných do Ružinovského Echa) a v TV Tablet 43,50 eura za minútu.

https://medialne.etrend.sk/televizia/nesrovnal-rozdelil-pr-budget-dal-aj-televizii-zmietanej-v-konflikte-zaujmov.html

http://www.zenyvmeste.sk/urlandova--na-miesto-sefky-som-sa-musela-vymenovat-sama--muzi-by-to-neurobili

Neobvyklé by bolo, keby mi niekto ponúkol manažérsku a nedajbože aj vysokú pozíciu. Mne čo mám 160 cm, 45 kg, hovorí Mária Urlandová, riaditeľka najväčšej regionálne televízie TV Bratislava.

Ako dlho vám trvalo, kým ste sa dostala na pozíciu riaditeľky najväčšej regionálnej televízie? Vnímate to ako niečo neobvyklé?

"Na šéfovské miesto som sa vymenovala sama. V roku 1994  som sa stala riaditeľkou televízneho štúdia Viva Studio, ktoré som založila. Ľudia bežne nevedeli, považovali ma za asistentku a ani mi to neprekážalo. Neskôr som sa stala riaditeľkou televízie, ktorú som tiež predtým založila. Myslím, že za mňa hovoria výsledky. Ani jeden podnik  neskrachoval, hoci je to ťažké udržať, nekryje nás podsvetie ani politika. 
Neobvyklé by bolo, keby mi niekto ponúkol manažérsku a nedajbože aj vysokú pozíciu. Mne čo mám 160 cm, 45 kg a výzor nezbedného dievčaťa?  Samo osebe hendikep."  

Čo je podľa vás príčinou toho, že na manažérskych pozíciách prevládajú  stále muži?

"Muži sa cítia ako páni tvorstva, keby som brala do úvahy iba svojich troch bratov v dobrom slova zmysle. Je  je to v nich. Oni rozumejú elektrike, technológiám, vedia organizovať, vedia variť, vyznajú sa v zdravej výžive... všetko čo treba, okrem pôrodu. Študovala som medzi chlapcami na Elektrotechnickej fakulte a vedela som vopred, že to nebude ľahké. Nechcela som čakať, že ma muži niekam posunú. Mohlo by to byť totiž aj za cenu, kedy by som sa sama seba prestala vážiť. Myslím tým povoľnosť alebo nejaké intrigy.

Muži to davajú najavo, že chcú šéfovať. A takým sa darí. Poznáte ten typ líderskej jednoduchej ženy - kuchárky v školskej jedálni s váhou 100 kg, obrovským poprsím  a hlavne nepriestrelným sebavedomím, každého prekričí, každého zvalcuje? Ja áno, dokonca sa ich bojím. Tam tiež nechýba sebavedomie.

Mne sebavedomedie v správaní chýbalo a predstava, že by som sa mala zaoberať malichernosťami a intrigami je desivá. Zbláznila by som sa, keby som teraz mala súťažiť so sebavedomými frajermi. 

Teraz ako šéf môžem byť dobroprajná, nemám obavu, že ma niekto preskočí, nemusím sa týmto zaoberať. Ale o to citlivejšie aj z tohoto pohľadu vnímam svojich spolupracovníkov - mimochodom posledné roky (po toľkých mužoch) sú ženy v prevahe."

Existujú predsudky a stereotypy znemožňujúce ženám plne sa realizovať. Patrí k nim aj takzvaný sklený strop, neviditeľná bariéra, ktorá bráni ženám dostať sa v kariére na pozície zodpovedajúce ich vzdelaniu a schopnostiam. Stretla ste sa počas svojej kariéry na vlastnej koži so skleneným stropom alebo diskriminačným konaním?

"Hneď po škole som bola na pohovore robiť svetelnú techničku v Dome kultúry. Pán mal pred sebou a posunul mi plagát polôh z Kamasútry. Akože len tak to má na stole :-) Potom som chcela robiť techničku vo SVŠT - hardware, lebo som vedela, že to je ľahká a dobre platená práca. Nevzali ma, ale ponúkli mi miesto programátorky, to som zasa ja nechcela. Na hardware vraj nemám požadovaný odbor, ale spolužiaka vzali. Raz pri pohovoroch, človek nemajúci moje odborné vzdelanie si ma premeral zdola nahor a sucho povedal: "ale my chceme muža". Tiež som vtedy bola na pohovore u polície, tam ma chceli všetkými desiatimi, tiež ku počítačom. Tam ma chceli práve preto, že som žena - do kolektívu. Ale tam som nenastúpila, hoci výborný plat, lebo sa vyskytlo niečo zaujímavejšie. Tak som sa vzdala mužského povolania a vzala miesto v televíznom štúdiu. A začala odznova ako asistentka: administratíva, ekonomika, organizovanie.

Dodnes sa stretávam s predsudkami. "Vy ste riaditeľka? ". Riaditeľku si som si predstavoval ináč". Ako ináč? Nie je to predsudok? Ako má vyzerať riaditeľ? Ako Robo Beňo?"

Môžete spomenúť najvážnejšie bariéry, ktorým podľa vás ženy na trhu práce a pri kariérnom postupe musia najviac čeliť? Ako svoju sťaženú pozíciu  reflektujú ženy a ako ju vnímajú muži?

"Bariérou je paradoxne to, že  ženy sú ženami - aj v práci. To je chyba. Páči sa vám, keď sú muži v práci mužmi? Riešite vážný pracovný pracovný problém a oni miesto serióznej odpovede gúľajú očami a sú vtipní testosterónoví seladoni! V práci treba byť bezpohlavný a kamarátsky. Jeden príbeh: spolužiak zo strednej žije 20 rokov v Kanade. Stretol sa so mnou a štyrmi chalanmi, bývalými spolužiakmi v pivárni.

Eva Sládková je Bratislavčanka, ktorá sa v hlavnom meste narodila, žije tu celý život a nikdy ani inde žiť nechcela. Takmer 20 rokov pracuje ako novinárka. Začínala v regionálnom vysielaní Slovenského rozhlasu, pokračovala v celoslovenskom vysielaní, až skončila pri príprave a moderovaní celospoločenských a politických diskusií. Tri roky tiež v Slovenskej televízii pripravovala a moderovala vlastnú reláciu, právnu poradňu Fokus. Popri tom písala pre rôzne médiá – od regionálnych, cez lifestylové, až po kultúrne magazíny. V súčasnosti je šéfredaktorou Televízie Bratislava.

Čo máte rada na Bratislave?

Je to moje rodné mesto a tak mám k nemu citový vzťah. Okrem toho som presvedčená o tom, že Bratislava je dobré miesto na život. To sa však samozrejme nevylučuje s tým, že by tu mohli niektoré veci fungovať lepšie. Je nespochybniteľné, že mesto za posledných 25 rokov nesmierne skrásnelo. Pamätám si na šeď, ktorá tu vládla pred Nežnou revolúciou, dnes je v Bratislave „farebný“ život. Oceňujem, že sa tu nikdy nemusím nudiť. Mám sa kde venovať svojim záľubám – bicyklovať sa na hrádzi a užívať si prírodu, plávať, chodiť do divadla, kina, na koncerty. Prekáža mi však takmer až neriadená výstavba. Vyrastajú nám tu budovy na miestach, kde sa nehodia, viaceré projekty, ktoré sa tu realizujú, alebo sa ešte len chystajú, naozaj   hyzdia mesto, chýba mi väčšia diskusia samosprávy s nami občanmi. A práve preto som rada, že mám takú prácu akú mám a môžem veci, ktoré sa mi nepáčia kritizovať a aspoň malou troškou prispievať k zmene.

Aké boli vaše novinárske začiatky?

Začínala som vo vtedy ešte bratislavskom vysielaní, ktoré sa neskôr zmenilo na západoslovenské. Veľmi ma to bavilo nielen preto, že som sa vďaka reportážam dozvedala veľa zaujímavého o histórii aj súčasnosti môjho mesta. Bolo to v čase, keď sa formovali nové porevolučné štruktúry spoločnosti a vznikali aj nové samosprávy. Chcela som prispievať k tomu, aby ľudia vedeli, ako môžu participovať na správe verejných vecí, najmä tých v ich bezprostrednej blízkosti. Potom ma osud zaviedol inam, roky som sa venovala analytickej publicistike, moderovala som diskusie na rôzne témy, často som v reláciách hostila politikov, dokonca som moderovala aj diskusiu s premiérom Róbertom Ficom. Vždy som mala rada kontroverzné témy, za ktoré ma časť ľudí „brala“ a časť aj „nenávidela“.

Na ktoré reportáže alebo relácie ste najviac hrdá?

Okrem publicistiky zameranej na súčasné problémy sa rada venujem aj témam z histórie. Napokon, históriu som študovala na vysokej škole. Zvlášť hrdá som na pásma, ktoré som robila v Slovenskom rozhlase a boli venované vzniku Československa, vojnovému Slovenskému štátu, alebo príbehu panej, ktorá prežila Osvienčim. Veľa som sa vtedy „hrabala“ v rozhlasovom archíve, našla som skvostné vyjadrenia osobností z našich dejín ako Masaryk,  Tiso, Hlinka, Tuka a podobne... Za tieto veci som získala aj ceny Literárneho fondu v novinárskych súťažiach.

Prečo ste sa vrátili k regionálnemu vysielaniu?

Televízia Bratislava je bližšie k ľuďom. Zaoberá sa problémami Bratislavčanov, ktoré iné médiá nezaujímajú. Je krásne, akí nám sú potom ľudia vďační, ak im nejako pomôžeme. Navyše, samospráva  je veľmi zaujímavá. Málokto si uvedomuje, že sa tam točia veľké peniaze, no tým, že o jej aktivity nie je až taký záujem ako o aktivity vlády, mnohé jej môže jednoduchšie prejsť. A ja chcem, aby sme my v Televízii Bratislava boli strážnym psom demokracie na tej lokálnej úrovni. Na druhej strane, robí sa mnoho krásnych projektov, či už v mestských častiach alebo na meste a som rada, ak o nich môžeme informovať. Navyše – v našej televízii sme sa zišli naozaj skvelí ľudia, je tam výborný kolektív a to je pre mňa v tejto fáze môjho života asi najpodstatnejšie.

Mária Urlandová je riaditeľkou a spoluzakladateľkou metropolitnej televízie hlavného mesta TV Bratislava.

 Vyštudovala Elektrotechnickú fakultu SVŠT, odbor Elektroenergetika, špecializácia: Svetelná technika a po jej ukončení vyštudovala Národohospodársku fakultu VŠE v Bratislave, odbor Financie a mena. Celý svoj profesionálny život pracuje v oblasti televíznej tvorby.

V roku 1994  ešte ako študentka VŠE spolu s kolegom Ing.Silvestrom Ernekom, založila produkčnú TV spoločnosť Viva Studio. Bola to jedna z prvých spoločností svojho druhu, vo  sfére filmu, reklamy a televíznej tvorby a aktívna je dodnes.

V roku 2007, po rokoch skúseností pri výrobe programov a dabingu pre rôzne slovenské a zahraničné televízne stanice prišiel vhodný čas a výzva – založiť celobratislavskú, metropolitnú televíziu.  TV Bratislava sa veľmi rýchlo stala najväčšou a pravidelne sledovanou regionálnou televíziou najmä pre obyvateľov hlavného mesta. 

Mária Urlandová je aj predsedníčka novovzniknutého  združenia RegionTVnet, ktorý má za úlohu propagovať a vytvárať podmienky pre rozvoj regionálnych televízií na Slovensku. 

Na žurnalistike nás učili, že budúcnosť printových médii patrí práve regionálnej tlači. Ako je to podľa vás v prípade regionálnej televízie.

Boli to osvietení pedagógovia. To platí aj v prípade regionálnej televízie, pedagógovia vysokých škôl sa o ňu zaujímajú  a pomerne často je predmetom diplomoviek.

 Miestne média sú pre ľudí dôveryhodné a majú vysokú mienkotvornú funkciu.  Myslia si to aj naši diváci, ktorí sa na nás denne obracajú s tipmi na reportáže, upozorňujú na nevyriešené problémy alebo nás pochvália a poďakujú. Ale nie som si istá, či si to myslia aj zástupcovia štátu, rôznych inštitúcií, mediálnych agentúr a národných médií.  Tradícia regionálnych TV je na Slovensku viac ako  20 rokov, ale stále sa jej oficiálne nepriznáva status, ktorý jej patrí.

Rastie alebo stagnuje záujem divákov o regionálne televízie?

Nikto to neskúma a nikto to ani nemeria.  Neviem si predstaviť stav, že by človek sa mal prestať zaujímať o svoje okolie. Človek si pozrie zahraničné správy – vojny, terorizmus, katastrofy, pozrie si národné správy – zaujímavé informácie, zmeny zákonov, ale aj  vysoká politika, kauzy a rýchlokvasené celebrity. Môže sa cítiť bezmocný, lebo na veci nemá vplyv. Informácie z regionálneho média sú mu užitočné, lebo občan s tým môže niečo urobiť – zájsť za svojim poslancom alebo starostom a povedať mu do očí čo si o nich myslí. 

Hovorí sa, že najskôr si treba upratať pred svojim prahom, takže  meniť svet k lepšiemu sa začína na miestnej úrovni.

V čom vidíte najväčší význam a extra poslanie regionálnej televízie? Akým smerom by sa podľa vás mala uberať?

Regionálna TV plní jedinečnú, nezastupiteľnú úlohu – informovať o dianí v najbližšom okolí. Aktivizuje ľudí k účasti na správe verejných vecí v jeho bezprostrednom okolí a podporuje regionálnu kultúrnu identitu. Občania sa môžu svojim spôsobom zúčastňovať na tvorbe programu a prezentovať svoje názory,  takže prispievame aj k demokratizácii.

Neprinášame informácie ako prví, internet nás vždy predbehne. My však môžeme analyzovať, hľadať riešenia, venovať sa veciam detailnejšie. Časť obyvateľov si zvyklo sledovať, popri magazíne “Metro Dnes” a diskusie “Besedy o piatej” aj zastupiteľstvá. Tak ako ľudia pozerajú reality show v komerčnej televízií, tak aj mestské / miestne zastupiteľstvo je istý druh reality show v tom pravom slova zmysle – ukazuje realitu. Kto má rad svoje mesto, zaujíma sa oň, ten rozumie tomu o čom sa v televízií hovorí.

V povedomí mnohých je regionálna televízia zafixovaná ako štartovacia plocha pre mladých novinárov, redaktorov. Ako je to u vás? Dávate priestor mladým talentom na rozbeh?

U nás pracujú 2 typy ľudí, tí ktorí prišli z celoplošnej televízie a odovzdávajú svoje skúseností a potom tí, ktorí začínajú. Začínajú v Bratislave, pretože sú to ľudia, ktorí už pracovali v niektorej menšej regionálnej TV na Slovensku. Firemná kultúra je „rodinného“ typu, dávame im individuálne priestor na rozvoj talentu. Nie je to pre každého, lebo potrebujú zvládnuť viacero zručností: písať, moderovať, redaktorskú prácu aj si to produkčne pripraviť. Nevýhodou je, že u nás majú obmedzený priestor kariérneho rastu a tak neustále „vychovávame“ ľudí pre iných. Ale teší ma, že naši bývalí spolupracovníci sa výborne uplatňujú v národnej televízií, alebo na miestach hovorcov najvyšších štátnych inštitúcií.

Akí sú Bratislavčania diváci? Čo radi pozerajú?

Najväčšia skupina divákov je od 30 do 60 rokov, trošku viac ženy ako muži. Sú to ľudia zrelí, ktorých zaujíma, čo sa deje v najbližšom okolí. 

 Svojim programom sa orientujeme na špecifické oblasti, typické pre obyvateľa hlavného mesta: komunálna politika, doprava, výstavba, životné prostredie a zeleň, kultúra, umenie a trávenie voľného času. Určite by sa nám hodil aj program zábavnejšieho typu, na to však nemáme dostatok financií.

Ste zakladateľkou Asociácie regionálnych televízií RegionTVnet, čo si dáva za cieľ?

Predmetom činnosti združenia je obhajovanie záujmov regionálnych a lokálnych TV staníc, prípadne aj aktívna účasť na vytváraní právneho prostredia podporujúceho regionálne vysielanie. Chceme dosiahnuť akceptáciu zo strany ministerstiev a ďalších orgánov štátnej správy, tak aby boli regionálne TV boli považované za rovnocenné ostatným médiám.
 

Regionálne televízie bojujú s konkurenciou v rámci pestrosti programov. Dávate väčší dôraz na programovú skladbu?

Nenapodobňujeme celoplošné média, netreba nás porovnávať, vieme že naše miesto je v bezprostrednej blízkosti príbytkov obyvateľov Bratislavy a v tomto smere prispôsobujeme program. My sami sme si vybrali, že chceme byť iní – dôvernejší.

Keď chce celoplošná TV vyrábať regionálne spravodajstvo, musí selektovať, aby to bolo zaujímavé pre všetkých. Nemôže informovať, že v Hornej Dolnej zdochla krava oproti informácii o dočasnej uzávierke cesty v Bratislave. Takéto informácie vedľa seba nie sú zaujímavé.   V tomto smere nám celoplošná TV nemôže konkurovať. Ale my jej naopak trošku konkurujeme, pretože regionálny program divák pozerá v regionálnom médiu.

Dá sa v otázke regionálneho vysielania a televízie hľadať inšpirácia v zahraničí?

Čo sa týka programu – ten je podobný všade. Správy, diskusie a magazíny.  Ani v zahraničí nerobí regionálna TV extra výpravné showprogramy. My Slováci sme už takí, dokážeme byť všestranní a urobiť „veľa muziky za málo peňazí“, tak môžeme byť na seba pyšní.

Obrovský rozdiel je vo vzťahu štátu a inštitúcií k regionálnej televízií.  Regionálne vysielanie si vo vyspelých krajinách vysoko vážia a oceňuje jej význam pre spoločnosť.  Trvalou udržateľnosťou regionálneho vysielania sa zaoberajú na úrovni vlády, pretože nikde sa regionálna TV neuživí iba z reklamy, na to má malý priestor.

Vysielanie ktorej regionálnej televízie si rada pozriete a považujete ho za kvalitné?

Regionálna a lokálna TV sa pozerá kvôli informáciam z regiónu. Tú našu pozerám najmä z pracovných dôvodov, ale dozviem sa veci, ktoré mi predtým unikali.  Rada si pozriem aj TV Oravia, pretože v Námestove som sa narodila a tam prežila detstvo a mladosť. Je to menšia TV, ale klobúk dole pred nimi, pretože viem že ich samospráva vôbec nepodporuje. Ostatné nepozerám, ale nebudem tvrdiť že ich nikto nepozerá, lebo ich nepozerám ja. 

Na čo vo svojom živote ste najviac hrdá?

To je veľmi ťažká otázka. Z akého hľadiska?  Z toho povrchného, spoločenského môžem byť hrdá, že som vyštudovala po sebe dve z najnáročnejších vysokých škôl a ešte pred tridsiatkou som úspešne podnikala v televíznej produkcii.  Neskôr som s tým istým spoločníkom Silvom Ernekom založila prvú celomestskú metropolitnú televíziu a vyšlo to. Po materiálnej stránke mám čo potrebujem, ale ani nemám extra nároky. Som pracovitá, cieľavedomá a vedela som vycítiť príležitosti - trendy.  Objektívne viem dobre narábať s peniazmi – nikdy neminiem všetko, aj z vreckového som si vedela odložiť. Nikdy sme pri podnikaní nebrali úvery, mať dlhy to si neviem predstaviť. Požičala som si iba raz v živote, ako 28. ročná. Bolo to 50 000 Sk na kúpu prvého bývania – garsónky, aj to som splatila do pol roka. Nezúčastnila som sa ani kupónovej privatizácie a nikto by ma nenahovoril na nejaké podivné investičné fondy. Bez práce nie sú koláče a na iné neverím.  

Neverím ani na úspech v podnikaní, ak jedinou motiváciou sú peniaze.  Peniaze by mali byť akoby vedľajší produkt, treba sa sústrediť na cieľ – poskytovanie služieb.  

Hrdá som na svojich rodičov akú mi dali výchovu. Najmä otec, ktorý už nežije by bol na mňa pyšný, čo som dokázala a vždy sa mi snažil poradiť.  Všetko som dosiahla vlastným úsilím, bez pomoci manžela,  vplyvného priateľa, politickej strany  alebo korupcie. Základy z rodiny sú kresťanské, tak dbám na princípy morálky a slušnosti.  Ľudia mi hovoria, že som sa za celé roky nijako nezmenila. Keď idem na Orave kúsok po dedine so svojou mamou a motykou v ruke, nehovorím ľuďom akými starosťami  v Bratislave žijem. Vedia že mám prácu a to stačí. Nemám potrebu sa na niečo hrať, ani predvádzať. 

Aké sú vaše profesionálne, i súkromné plány na rok 2016?

Profesionálne plány sú dané – zlepšovať pozíciu TV Bratislava a prinášať zaujímavý program. Ďalším plánom  je pracovať pre našu asociáciu RegionTVnet, aby všeobecne vzrástla pozícia regionálnej TV, z toho budeme mať prospech všetci.

Súkromné plány sú – naučiť sa viacej relaxovať a dbať na svoje zdravie.

Má to svoj dôvod. Presne pred rokom sa mi pod vplyvom stresu, ktorému sa už 20 rokov vystavujem,  prudko zvýšil tlak na nebezpečné hodnoty. To mi v nečakanej chvíli,  počas pracovného stretnutia spôsobilo prasknutie cievky v hlave – aneuryzmy. V tej chvíli som bola v maximálnom ohrození života, v týchto prípadoch je veľmi vysoké percento úmrtnosti.  Len vďaka rýchlej a maximálne kvalitnej lekárskej pomoci som to prežila.  Mala som šťastie na dvoch vzácnych  lekárov, jeden z nich mi hneď po nehode zavolal pomoc a vybavil okamžité vyšetrenia a druhý lekár je ten najlepší vo svojom odbore, ten ma hneď na druhý deň operoval. Len z úcty voči týmto lekárom ich mená teraz nespomínam, ale obaja sú verejne známi aj tým, že sa snažia zlepšiť podmienky v našom zdravotníctve.

 V takých prípadoch si človek uvedomí,  čo je najdôležitejšie v živote.  Videla som aký to bol šok pre   rodinu, priateľov a spolupracovníkov. Modlili sa za mňa kolektívne, aby všetko dobre dopadlo a vyšlo to. Nemám žiadne zdravotné problémy, ale osobný záväzok – viacej sa šetriť, lebo pre prácu som zabúdala žiť.  Od roboty aj kone dochnú.

Už viem, že hlavou múr neprerazím, že sú veci, ktoré sa jednoducho nedajú zmeniť. Musím sa zmieriť s tým, že existujú aj ľudia zlí, neprajní  a bezcharakterní a nemá význam sa nad tým trápiť a rozčuľovať. 

Ako vyzerá deň riaditeľky TV Bratislava?

Ako každá manažérska práca:  vybavovanie pošty, rozhovory s našimi pracovníkmi a stretnutia.  Veľa komunikujem najmä s redakciou a s klientami.  Som typ, ktorý má rád veci pod kontrolou. Okrem práce riaditeľky,  sama vediem ekonomiku, účtovníctvo a právne veci a ako relax spravujem našu web stránku. Keď treba tak s kolegom vymyslíme aj scenár pre reklamný spot.  Všetko čo chceme od pracovníkov, musíme ovládať aj my. Aj po príchode z práce si pripravujem veci do práce. Píšem listy, cenové ponuky, projekty a veci na ktoré sa treba lepšie sústrediť.  Pri takejto práci mám veľa možnosti navštevovať kultúrne podujatia, pozvánky rôzneho druhu prichádzajú stále.  Takže občas je na programe divadlo, koncert alebo nejaká recepcia.

Považujete sa za workoholičku? Máte pri dôležitej manažerskej pozícii vôbec čas na súkromie?

Áno samozrejme. Ale z dôvodov vyššie popísaných by som to už nechcela preháňať. 

Máte métu, ktorú sa snažíte nasledovať a dosiahnuť?

Aj naďalej sa chcem venovať práci, ktorú mám rada.  Méty súvisia s rozvojom  televízie. Sú realistické a viem že aj výborným kolektívom spolupracovníkov, ktorý máme, ich môžeme dosiahnuť.  Ak nezasiahne do toho nejaká „vyššia moc“, mohlo by sa to podariť.

Ste zakladateľka celobratislavskej televízie - TV Bratislava. Ako a prečo vznikla táto myšlienka?

Na to sa nedá odpovedať jednou vetou, lebo to malo dlhý vývoj. Myšlienka o televízií mi napadla pri písaní diplomovej práce na tému „Financovanie komerčnej televízie“ na NHF VŠE v roku 1995. Vtedy som už pracovala vo svojej firme, lebo dva roky predtým sme s bývalým kolegom Ing. Silvestrom Ernekom, založili jedno z prvých televíznych štúdií na Slovensku Viva Studio, s.r.o.  Boli to začiatky súkromného podnikania vo sfére filmu, reklamy a televíznej tvorby. Na Slovensku iba začínal duálny systém vysielania a my sme boli pri tom, keď sa zakladali prvé televízie. V branži sa o tom stále hovorilo. Ale do diplomovky som si musela vymýšľať, nemal mi kto poradiť. V tom roku začala vysielať VTV a pripravovala sa komerčná stanica TV Markíza. Obidve televízie sa stali našimi klientami, vo veľkých objemoch a na dlhé roky. Okrem toho sme spolupracovali s televíziami Nova, Prima, ČT, ARD, neskôr TA3, Mac TV, rôznymi producentami, reklamnými agentúrami, nakrúcali sme TV relácie, reklamy, dokumentárne filmy a vyrábali dabing filmov.

V roku 1996 sme dostali aj možnosť sprevádzkovať Miestne vysielanie Petržalka. Naša zmluva s Petržalkou trvala iba necelý rok, pretože sa rozhodli založiť si vlastnú televíziu. TV vo vlastníctve samosprávy bola neúspešná a po niekoľkých rokoch ju  zatvorili.

Prázdne miesto na trhu stále bolo – neexistovala televízia pre celé mesto, iba niekoľko „starostovských infokanálov“. Vhodnej príležitosti sme sa dočkali až v roku 2006, pretože primátor Bratislavy Andrej Ďurkovský a zastupiteľstvo boli ochotní podporiť metropolitnú televíziu. 

Regionálna TV je špecifická. Aká je stratégia?

Regionálna TV má nezastupiteľné miesto v spoločnosti. Čím je pre obyvateľa udalosť bližšia, tým je pre neho zaujímavejšia. Miestna televízia je pre ľudí dôveryhodná a má vysokú mienkotvornú funkciu.  Plní jedinečnú, nezastupiteľnú úlohu - informovať o dianí v najbližšom okolí. 

Aktivizuje občana v jeho účasti na správe verejných vecí v jeho bezprostrednom okolí, podporujú regionálnu kultúrnu identitu a ekonomický regionálny rozvoj. Lokálne médiá významne prispievajú k demokratizácii a to práve pre možnosť občana zúčastňovať sa na ich tvorbe, pretože sú pre neho dostupné a informačne blízke. V mnohých prípadoch môžu sami občania priamo vstupovať do programu a prezentovať svoje názory reflektujúce udalosti rôznorodého charakteru, problémové situácie či nevyriešené problémy určitej obce. 

Keď chce celoplošná TV vyrábať regionálne spravodajstvo, musí selektovať, aby to bolo zaujímavé pre všetkých. Nemôže informovať, že v Dolnej Marikovej zdochla krava oproti informácii o dočasnej uzávierke cesty v Bratislave. Takto vedľa seba to nikoho nezaujíma. A keď selektuje, to už potom nie je regionálne spravodajstvo. V tomto smere nám celoplošná TV nemôže konkurovať. Ale my jej naopak trošku konkurujeme, pretože regionálny program divák pozerá v regionálnom médiu.

Peňazí nikdy nie je nazvyš. Ako je na tom TV BRATISLAVA

Máme veľmi vysoké fixné náklady, pretože televízna produkcia je veľmi drahá, či sa vyrába pre celoplošnú TV,  regionálnu TV alebo internet. Divák je náročný a chce kvalitu.
Oblasť v ktorej nemôžeme konkurovať celoplošnej TV je reklama a príjmy z reklamy, pretože máme malý trh. Regionálna TV sa plne neuživí z reklamy u nás, ani v zahraničí. Regionálna TV vlastne supluje verejnoprávnu televíziu v lokálnych podmienkach. Financovanie je z viacerých zdrojov: príspevky zo samosprávy a komerčná reklama. Do istej miery televíziu aj „sponzorujeme“. To, čo tradičná materská spoločnosť zarobí na dabingoch, to ostáva pre potreby televízie.

Granty pre regionálnu TV na Slovensku nie sú. Regionálne vysielanie si vo vyspelých krajinách vysoko vážia a oceňuje jej význam pre spoločnosť. Trvalou udržateľnosťou regionálneho vysielania sa zaoberajú na úrovni vlády. V západoeurópských krajinách je vytvorený dotačný program pre výrobu lokálnych programov a televízie sú aj legislatívne protežované. Napríklad v Dánku od r.2000 novinkou sa stali každoročné dotácie na výrobu lokálnych programov, a to práve z poplatkov súkromného sektora a časť je vyčlenená z koncesionárskych poplatkov. Politika pomoci lokálnemu vysielaniu je vlastná aj na Novom Zélande a Austrálií.

V čom sa odlišujete a čo viete divákovi ponúknuť?

Svojim programom sa orientujeme na špecifické oblasti, typické pre obyvateľa hlavného mesta: komunálna politika, doprava, výstavba, životné prostredie a zeleň, kultúra, umenie a trávenie voľného času.

Rozdiel je aj v prístupe k publiku. Klasická komerčná TV predpokladá, že publikum je pasívnym účastníkom, ktorý je zasiahnutý programom na ktorý reaguje (napríklad reality show). My sa snažíme o opak, aby sa naše publikum stalo aktívnou účasťou mediálnej komunikácie. Naši diváci nie sú pasívna masa, naopak potrebujú nás, aby uspokojil svoje informačné potreby. Nechceme aby naše publikum bola trpiaca obeť záludností ktorú suverénne ovládame cez príjem medializovaných informácií.

Čo je podľa Vás najťažšie na televíznej práci?

Fungujeme na dvojitom trhu: predávame program divákom a zároveň dodávame pozornosť publika našim inzerentom, to treba zladiť. Ale najťažšie je nepretržité úsilie o udržanie financií na chod televízie.

Smutné je, že ľudia u nás majú obmedzený priestor kariérneho rastu.  A tak neustále „vychovávame“ ľudí iných. Ale čo teší, že sa úspešne uplatňujú v národnej TV alebo na miestach hovorcov.

 Na čo kladiete dôraz pri tvorbe programovej štruktúry?

Sme blízko ľudí. Prvoplánový bulvár prenechávame iným, ale drobné klebietky ku mestu patria. Nenapodobňujeme celoplošné média, vieme že naše nezastupiteľné miesto je v bezprostrednej blízkosti príbytkov obyvateľov Bratislavy a v tomto smere prispôsobujeme program.

Prezraďte nám Vaše ďalšie vízie, prípadne novinky na ktorých pracujete, na čo sa môžu diváci tešiť v najbližšej dobe?

Radi by sme rozšírili program aj o programy ďalších mestských častí. Obyvatelia Bratislavy vo svojich názoroch uprednostňujú  jednu silnú regionálnu  televíziu pred  finančne a programovo podvyživenými infokanálmi starostov, ktoré v jednej hodinovej slučke opakujú ten istý program celý týždeň. V prípade vyšších príjmov by sme si mohli dovoliť výpravnejšie formáty, talk show alebo kvalitný dokument. Nedarí sa nám získať financie ani na výrobu dokumentov – napríklad o hlavnom meste. To by pomohlo aj domácemu cestovnému ruchu, lebo takýto program môžeme vysielať na celom Slovensku.

Chceme tiež zlepšiť marketingovú komunikáciu. Je škoda, že sa tak malo vie o nás a o regionálnej televízii všeobecne. O konkrétnych plánoch budeme informovať včas.

Ak sa Vám dostal do rúk exkluzívny časopis Guest z leta 2015, mohli ste si všimnúť, že na strane 52 je uverejnený rozhovor s riaditeľkou TV Bratislava na tému regionálnej televízie.  Vyberáme z obsahu:

Regionálna TV má nezastupiteľné miesto v spoločnosti. Čím je pre obyvateľa udalosť bližšia, tým je pre neho zaujímavejšia. Miestna televízia je pre ľudí dôveryhodná a má vysokú mienkotvornú funkciu.

O regionálnej televízií sme sa porozprávali s Ing.Máriou Urlandovou, Riaditeľkou a zakladateľkou regionálnej  televízie TV BRATISLAVA a členkou Rady Lotos – spolku regionálnych staníc Slovenska.

Čím je regionálna televízia výnimočná?
Je  blízko ľudí a v regiónoch obľúbená, je nebulvárna a dôveryhodná, prináša informácie, ktoré inde nenájdete, pozná divákov aj svojich lokálnych klientov. Okrem toho sú aj  „strážcovia demokracie“, pretože ovládnuť desiatky TV staníc jedinou politickou stranou je takmer nemožné.

Koľko ich je na Slovensku?
Na Slovensku existujú desiatky regionálnych a lokálnych TV staníc, ktoré plnia jedinečnú, nezastupiteľnú úlohu – informovať o dianí v najbližšom okolí. Obsah vysielania je prispôsobený záujmom lokálneho diváka : správy, aktuálna publicistika, magazíny, ale aj unikátne záznamy z rokovania mestských zastupiteľstiev.

Na Slovensku sú takmer v každom väčšom meste. Lotos ich združuje viac ako 50. Televízne stanice sa zakladali najmä koncom 90 tych rokov ako „starostovský infokanál“.Televízie vo vlastníctve samosprávy sa časom stali menej vieryhodné, lebo plnili úlohu „hlasnej trúby“ starostu či primátora. Dnes ich je viac ako polovica v súkromnom vlastníctve, avšak s podporou miestnej samosprávy

Ako je na tom TV BRATISLAVA?
Metropolitná TV BRATISLAVA je najväčšia regionálna televízia na Slovensku, veľkosťou územia pokrytého signálom, objemom výroby a pestrosťou programu. Stanica je súkromným projektom televíznej produkčnej spoločnosti Viva Studio s.r.o.

Vysiela 24 hodín denne a každý deň vyrobí v priemere 2 hodiny nového programu.
Svoj signál šíri prostredníctvom DVB-T, UPC, Digislovakia, MAGIO TV, Swan  a ďalších operátorov na Slovensku. Vysiela aj na internete. Na svojej stránke má vybudovaný rozsiahly, denne aktualizovaný archív všetkých programov.

Denne ponúka nielen aktuálne spravodajstvo ale i magazín z mesta Metro Dnes a 2 krát týždenne pripravuje diskusný program Beseda o piatej. Mestským častiam sa venuje v špeciálnych programoch, nechýba ani publicistika a záznamy zastupiteľstiev. Okrem toho vyrába záujmové magazíny so zameraním na ženy, motoristov a informačné technológie.

Niektoré z lokálnych staníc však otáčajú hodinovú slučku celý týždeň...
Po prvé v slučke nevysiela iba regionálna televízia, aj nové kanály známych celoplošných televízií dookola reprízujú a toho programu tiež extra veľa nevyrobia. A po druhé, napriek tomu sú dobre sledované, lebo prinášajú  informácie z najbližšieho okolia. Tieto informácie si celoplošná TV nemôže dovoliť. Koho v Bratislave zaujíma, že v Hornej Dolnej zdochla krava?

Mnohé z televízií sú finančne podvyživené, aká je ich budúcnosť?
Niektoré televízie zanikajú, iné vznikajú. Ich osud závisí od vôle zastupiteľstva toho ktorého mesta, mestskej časti. Nie je v silách regionálnej TV uživiť sa z reklamy.  Regionálna televízia vlastne supluje verejnoprávnu televíziu v lokálnych podmienkach.

Sledujete ako je to v zahraničí?
Regionálne vysielanie si vo vyspelých krajinách vysoko vážia a oceňuje jej význam pre spoločnosť. Trvalou udržateľnosťou regionálneho vysielania sa zaoberajú na úrovni vlády. V západoeurópských krajinách je vytvorený dotačný program pre výrobu lokálnych programov a sú legislatívne protežované.

V Dánsku od r.2000 novinkou sa stali každoročné dotácie nekomerčným televíziám na výrobu lokálnych programov, a to práve z poplatkov súkromného sektora a niektoré financie sú vyčlenené z koncesionárskych poplatkov. Politika pomoci lokálnemu vysielaniu je vlastná aj na Novom Zélande a Austrálií.

Ako to vidíte na Slovensku?
Na Slovensku regionálna televízia akoby ani neexistovala, hoci existuje 20 rokov. To je akoby ste mali rodný list, ale vám nechceli dať občiansky preukaz, dôkaz o totožnosti. Môžete pracovať, ale výplatu vám nedajú, lebo nemáte občiansky, nemáte bankové konto.

Na stránke Ministerstva kultúry nie je o regionálnej televízií ani zmienka, hoci štatistiky vyplňujeme a zoznam držiteľov licencií existuje. Nie je program, kde by sme sa mohli uchádzať o podporu.

Audiovizuálny fond nepodporil festival lokálnych TV ani 1000 Eurami, hoci sme sa o podporu uchádzali. Prieskumy od Medianu monitorovali 50 televízií, ale regionálna TV sa tam nezmestila ani všeobecne ako „regionálna TV“ ak už nie menovite, hoci evidentne sa táto televízia pozerá.

Portály ktoré sa venujú médiám si nás nevšímajú vôbec, tlačové správy od regionálnej TV sú pre nich nezaujímavé, málo bulváru?  Grantové programy a informačné kampane regionálnu TV vynechávajú úplne – neexistuje.

Aké je východisko? Čo viete ponúknuť?
TV Bratislava ako jediná z regionálnych TV  realizuje prieskumy sledovanosti a teda ponúka reálnych divákov. Podľa prieskumu od agentúry Dicio ju sleduje pravidelne 35,5% obyvateľov Bratislavy. Ďalších divákov má mimo Bratislavy, kde vysiela.

Ak si uvedomíme, že trhový podiel napr. RTVS Dvojky je 4% (z 4 mil. divákov je to 160 000) a sú stanice aj s menším podielom, hoci majú titul „celoplošné“, tak regionálne televízie si počíňajú vynikajúco. Ak niečo odvysielajú všetky regionálne stanice, môžu dosiahnúť že program uvidí aj 1 mil. divákov a to číslo porovnateľné s RTVS Jednotkou.

My vieme ponúknuť reálnych divákov. To by si mohli uvedomiť aj zadávatelia reklamy. Medialne agentúry radšej plánujú celoplošné média, ale ak klient bude chcieť nás, prispôsobia sa. Klienti, ktorí už u nás inzerovali sa vracajú, lebo kampaň bola efektívna. Ide to pomaly ale výsledky sú.

http://www.lenprezeny.sk/maria-urlandova-si-splnila-sen-o-vlastnej-televizii/

Spolumajiteľka a riaditeľka celobratislavskej televízie  – Televízie Bratislava – je útla žienka, ktorá pôsobí krehučko a márne by ste v nej hľadali silnú ženu, ktorá dôrazne riadi televízny kolos. V práci trávi množstvo aj voľného času, ale pretože práve toto bol jej sen, neľutuje ani minútu strávenú na Prokopovej 1, kde má sídlo. Spravuje aj televízny web a o radostiach i starostiach jej povolania sme si spolu pohovorili .

Ako ste sa dostali k tejto práci ?

Ako prvú školu  som vyštudovala elektrofakultu, dnešná FEI STU, ktorá  mi pomohla k tvorivej práci v televízií. Zakrátko po škole som pracovala ako elektroprojektantka. Keď sme s kolegami  dostali výpovede, pretože sa štátny podnik rozpadal, prihlásila som sa na  jeden zvláštny  inzerát.  Okrem príjemného vzhľadu, nehovoril nič o kvalifikácií. Majiteľa – filmára však práve absolvovaná technika tak zaujala, že ma vybral spomedzi mnohých uchádzačiek. Overil si aj referencie z podniku.

Začala som ako asistentka v novovznikajúcom televíznom štúdiu v Slávičom údolí, prvým svojho druhu na Slovensku. O niekoľko mesiacov som sa pustila do vedenia ekonomiky a prihlásila sa na Národohospodársku fakultu ekonomickej univerzity. Keď sa  po roku začalo štúdio personálne rozpadať, odišla som aj s niektorými kolegami do konkurenčnej filmovej spoločnosti. Tá však mala tesne pred bankrotom a nepodarilo sa nám ju zachrániť.

S  kolegom strihačom Silvom Ernekom sme sa rozhodli založiť vlastné televízne štúdio,  vybavené profesionálnou technológiou Betacam SP. Bolo to v roku 1994, keď existovala iba STV a  niekoľko štúdií na Slovensku.

Už ako 28- ročná som sa stala  sama sebe pánom, ale aj s plnou zodpovednosťou za podnikateľský projekt. Zamestnávali sme asi  20 ľudí a ďalších príležitostne. Pracovali sme subdodávateľsky skoro pre každého a s každým, kto v tej dobe v TV a film branži niečo znamenal : STV, zahraničné televízie, producenti, reklamné agentúry a postupne vznikajúce  televízie VTV, Markíza, neskôr aj Global TV, Joj a Ta3.

Šiesty  rok ste riaditeľkou a spolumajiteľkou  Televízie Bratislava, ktorá vysiela v celej Bratislave a okolí. Ako vôbec vznikla myšlienka „založiť“ celobratislavskú televíziu?

Myšlienka vznikla už v roku 1996,  kedy sme začali prevádzkovať aj Miestne vysielanie Petržalka. Mali sme sen,  rozšíriť vysielanie na celú Bratislavu.  Trvalo to iba necelý rok, pretože sa na miestnom úrade rozhodli založiť si svoju vlastnú televíziu a nám zmluvu vypovedali. (Mimochodom, tá obecná TV im ani na 2 pokusy nevyšla.)

A tak sme ďalších 10 rokov čakali na svoju príležitosť. Medzitým sme mali stále dosť práce, štúdio produkovalo filmy, reklamy, vyrábalo dabingy celovečerných filmov a prenajímalo techniku.  V roku 2005 sme sa zúčastnili  výberového konania na celobratislavskú televíziu, čo nám prišlo ako malý zázrak! Financovanie súkromnej a verejnoprávnej televízie som si vybrala ako tému diplomovej práce pred 10.rokmi, konzultovala veci zo zakladateľmi a majiteľmi vznikajúcich televízií od začiatku duálneho systému vysielania na Slovensku.

Celé roky som k tomu zbierala „know how“. Vedela som dôverne ako to robia v iných televíziách, veď programy im pripravovalo naše štúdio, videla som stovky tvorcov pri práci.A tiež som videla, kde majú rezervy. Trúfla by som si aj na celoplošnú televíziu, ale nemala som šťastie na investora J. To bola výzva, ktorá musela vyjsť. Boli sme nadšení a pripravení. Pre metropolitnú televíziu tu bolo prázdne miesto na trhu. Stačilo do našej budovy  dokúpiť vysielacie pracovisko, prijať niekoľko redaktorov a mohli sme začať.

Keby ste pred  šiestimi  rokmi vedeli to, čo dnes, išli by ste do toho?

Keby som vedela o kríze, ktorá prišla, bola by som opatrnejšia. No neľutujem.  Aj keď vidím, že moji bývali spolužiaci majú fantastické platy a viac voľna. Ale školy som tiež využila naplno pre toto podnikanie. Technika a ekonomika bola nadstavba, aby som sa týchto oblastí nebála, rozumela im a vedela ich riešiť. Teraz sa môžem konečne venovať tomu čo ma od detstva najviac bavilo: kreatívnej práci. Môžem vymýšľať program, napísať scenár, tvoriť web stránku, venovať sa marketingu a samozrejme práci s ľuďmi.

Čo je najťažšie na televíznej práci, čo vám spôsobuje najväčšie vrásky, okrem peňazí, ktorých nie je nikdy dosť?

Starosti mi robí akési podceňovanie regionálnych a lokálnych médií. Ako regionálna televízia máme svoje poslanie a cieľovú skupinu pre ktorú sme tu. Nemožno nás porovnávať s celoplošnými médiami.

Ľudia – nie je vám ľúto, keď sa u vás vyškolí moderátor/moderátorka a potom vám utečie do väčšej televízie?

Ak príde dievča z Východu či Prievidze, dôkazom že urobila dieru do sveta je,  ak ju mama uvidí v televízií. To je dôvod, prečo po zvládnutí minimálnych základov sa obzerajú po práci v Markíze, Joj či STV. No a tiež žijú vo falošnej ilúzií aké nadpriemerné platy tam môžu dostať. Počítame s tým, že človek mení svoje pôsobenie a po nejakom čase môže odísť do väčšej televízie.

Mrzí ma však, keď niekto odíde nepripravený, napríklad už  po necelom roku. Vždy mi hovorili, že po 3. rokoch od školy zvládneš prácu tak, že ju robíš bez problémov a až po piatich rokoch si môžeš povedať, že si profesionál. Máme však prípady, keď výrazný talent dostal ponuku pôsobiť v celoplošnej televízií a dokonca postupoval ďalej. Takýto výrazný talent ostáva vďačný svojej alma mater za príležitosť a je hrdý na to, že v TV Bratislava začínal.   

Momentálne máme aj redaktorku, ktorá dala výpoveď v STV, aby mohla pracovať u nás a nie je jediná, ktorá prišla z celoplošnej televízie. Výhoda takých je, že vedia ako je to inde. U nás ocenia to, že majú viacej možností, môžu si veľa vecí vymyslieť po svojom, neexistuje zložitá organizačná štruktúra a mnoho iných výhod. Okrem toho v rámci Bratislavy sú omnoho populárnejší ako byť šedou myškou v celoplošnej TV.

V budúcnosti plánujeme pozornejšie  sledovať osobné motívy, aby sa nestávalo že TV Bratislava bude ľudí stále učiť a ešte aj za to platiť. Tiež budeme viacej preverovať,  či osoba vôbec pochopila o čom je regionálna televízia,  a či ju skutočne táto práca zaujímať.

Keby niekto prejavil záujem pracovať vo vašej televízii, aké má šance a aké sú najzákladnejšie požiadavky?

Nových ľudí prijímame niekoľkokrát do roka práve z vyššie uvedených dôvodov, alebo keď začíname s novým programom. Základné požiadavky sú univerzitné vzdelanie a niekoľkoročná prax v médiách.  Nemusí to byť iba televízia, výhodou je aj tlač alebo rozhlas.

Ponuka je veľmi veľká, absolventov masmediálnych štúdií veľa, ale je ťažké si vybrať.  Mnohí však neovládajú ani pravopis… Nestačí totiž iba dobre vyzerať a mať príjemný hlas.  Radi by sme privítali aj niekoho, kto to myslí zo žurnalistikou vážne a vie písať. To ostatné ho doučíme. No a tiež budeme sledovať tie už spomínané motívy.

Z tohto hľadiska by viacej vyhovoval niekto, kto je z Bratislavy. A to nielen z hľadiska uspokojenia motívov byť populárny medzi svojimi, ale hlavne z hľadiska porozumenia obsahu, ktorý spracúva. A dôležitý je aj citový vzťah ku Bratislave. Toto kritérium je také nóvum.

Uvedomujem si, že keď niekto nepozná Bratislavu, každý štvrtok alebo piatok sa ponáhľa na vlak, môžeme očakávať, že je čakateľ do inej, „veľkej“ a pre tú našu neprinesie žiadny úžitok. Srdce má v rodnom mestečku či dedinke, ba čo viac je večne nespokojný s platom, pretože na týždňovky sa chodí predovšetkým zarobiť.

Okrem televízie máte denne aktualizovaný web, na ktorom sa môžu návštevníci  stránky www.tvba.sk dočítať aktuality, ktoré sa možno nezmestili do televízneho vysielania alebo – prečo vlastne vznikol aj spravodajský web?

Áno je to tak, spravodajský web je doplnkom televízie. Informáciu takto dokážeme uverejniť rýchlejšie než spracovať video. Dnes človek trávi veľa času na webe a aktuality si pozrie už v práci.

Správy plné násilia a krvi, ako sa vyrovnávate s týmto, selektujete, aby ste prinášali viac pozitívnych správ?

Áno, aj v tom chceme byť iní.