Vyhlásenie Hlavného mesta Bratislava k druhému kolu plošného testovania

Mesto Bratislava podporuje žiadosť Únie miest a obcí a Združenia miest a obcí Slovenska, aby výsledky prvého kola plošného skríningu neodkladne posúdilo Konzílium epidemiológov a aby dalo odborné odporúčanie, ktoré okresy by sa mali ďalej testovať.

Testovanie ako také neodmieta ani Bratislava, naopak, týždne sa usiluje o výrazné navýšenie počtu mobilných odberových miest (MOM), aby sa v nich pohodlne mohol otestovať každý vtedy, keď to potrebuje. Ak ale máme motivovať 200 000 Bratislavčanov a Bratislavčaniek k účasti na víkendovom plošnom testovaní a úkolovať tisícky dobrovoľníkov a zdravotníkov k jeho zabezpečeniu, navyše v extrémne krátkom čase, chceme mať istotu, že je to aj epidemiologicky prospešné.

Istotu nám môže dať Konzílium epidemiológov, preto premiéra resp. ministra zdravotníctva žiadame o jeho zvolanie. Očakávame, že konzílium sa odborne vyjadrí, či prínosy druhého kola nárazového plošného testovania v Bratislave dnes prevažujú nad rizikami s tým spojenými. Rovnako žiadame o zverejnenie štruktúry dát, ktoré určili výsledok prvého kola testovania v Bratislave, nakoľko priebežné výsledky z našich odberových miest vykazovali výrazne nižšie čísla ako bol dnes prezentovaný celkový výsledok.

Bratislavský magistrát a mestské časti v prvom tohtoročnom kole plošného testovania zabezpečili 290 odberových tímov a otestovali približne 200 000 ľudí. Pripravili sme vlastný rezervačný systém na objednanie testov, zredukovali sme MHD a z týchto vozidiel urobili odberové miesta, prevádzkovali sme drive-through. Ľudia chodili na testy bez čakania, čím sme výrazne zredukovali možné šírenie nákazy. Nastavili sme teda vysoký štandard testovania a z úcty k našim obyvateľkám a obyvateľom ho nechceme ani v budúcnosti podliezť. 

Premiér odprezentoval predbežné výsledky testovania a Bratislava sa v nich ocitla ako okres, v ktorom pravdepodobne bude potrebné aj ďalšie kolo plošného testovania. Na jeho zorganizovanie však zostáva len niekoľko dní a sú oprávnené obavy, či ho dokážeme zrealizovať v nastavenom štandarde. Pri predchádzajúcom kole testovania totiž bola od pondelka do stredy kompletne obsadená kapacita všetkých mobilných odberových miest, čo výrazne znížilo víkendový nápor na testovacie miesta. Nevieme pritom ani to, aké dáta boli použité pre určenie pozitivity, pretože priebežné výsledky z našich odberových miest vykazovali výrazne nižšie čísla.

Rozhodnutie vlády o okresoch, v ktorých má prebehnúť druhé kolo plošného testovania, bolo politickým rozhodnutím. Vláda vopred určila, že opakovane sa bude plošne testovať 36 okresov, ktoré budú mať vyššiu pozitivitu ako zvyšné okresy, hoci v tom čase nebolo zrejmé, aké čísla pozitivity v nich po prvom kole budú. Pri prijímaní rozhodnutia teda nebolo zrejmé, či horší okres bude ten s pozitivitou 0,5%, 1% alebo s pozitivitou napr. 1,5%. My sme nebrali testovanie ako súťaž o umiestnenie v rebríčku a pri rozhodnutí o ďalšom kole nás musí viac ako dosiahnutá priečka zaujímať to, či má v Bratislave naozaj epidemiologický význam znovu plošne testovať. Navyše, doteraz nie je známy ani režim fungovania v „lepších okresoch“, čo býva hlavným dôvodom pre účasť alebo neúčasť na testovaní. 

Na tieto otázky sme od epidemiológov nedostali odpoveď, a preto žiadame premiéra Matoviča, aby zvolal Konzílium epidemiológov, ktoré by zhodnotilo výsledky prvého kola a dalo odporúčanie pre tie okresy, v ktorých si nepriaznivá epidemiologická situácia skutočne vyžaduje ďalšie kolo plošného testovania. To znamená okresy, v ktorých epidemiologické prínosy plošného testovania prevažujú nad možnými rizikami s tým spojenými aj vzhľadom na prítomnosť agresívnejšej mutácie vírusu. Sme presvedčení, že takéto odporúčanie epidemiológov bude znamenať väčšiu akceptáciu následného testovania u samospráv aj vo verejnosti. Rovnako žiadame o zverejnenie podrobnej štruktúry dát, t.j. z akých odberových miest pochádzajú dáta, ktoré určili výsledné číslo pre Bratislavu.

My sme pripravení realizovať a zabezpečovať všetky kroky, v ktorých zmysel úprimne veríme a u ktorých sme presvedčení, že môžu veci naozaj pomôcť. Urobíme ich čo najlepšie. Nedokážeme však s pokojným svedomím ďalší víkend poslať do ulíc tisíce dobrovoľníkov a zdravotníkov a venovať podstatnú časť agendy úradu príprave niečoho, čoho epidemiologický efekt nepoznáme a čo stojí najmä na politickom rozhodnutí vlády. Je iné opakovane testovať vtedy, keď sa epidemiologická situácia v meste zhoršuje alebo horí, ako to bolo v prípade Nitry a je iné testovať vtedy, keď epidemiologická krivka klesá. Je iné testovať okres s tisíckami testov, ktoré dokáže zabezpečiť pár odberových miest a je iné testovať v meste, kde je potrebné urobiť 200 000 testov a za 3 dni zriadiť 300 odberných miest.

Uviesť takúto masu ľudí do pohybu znamená vynaložiť obrovské úsilie množstva ľudí, a preto treba správne posúdiť potrebu a opodstatnenosť takéhoto kroku. Vidíme, že príklad troch kôl testovania v Nitre znamenal rapídny pokles pozitivity Ag testov. Vidíme však aj to, že jedno kolo dobrovoľného testovania v Trenčíne spojeného s následným lockdownom zrazilo pozitivitu testov rovnako. Zmysel ďalšieho kola testovania v konkrétnych okresoch by preto mali posúdiť epidemiológovia a ich návrhy pre testovanie ďalších okresov by podľa nášho presvedčenia mala vláda brať do úvahy aj za cenu prehodnotenia svojho predchádzajúceho uznesenia.

Verifikovanie rozhodnutia vlády Konzíliom epidemiológov by určite veľmi pomohlo ochote samospráv testovanie pripravovať a aj ochote ľudí sa takéhoto testovania zúčastniť. Zvlášť, keď napr. výsledky v Bratislave nie sú homogénne ani medzi jednotlivými mestskými časťami a tiež preto, že na nepriaznivých číslach sa zjavne podpisuje aj testovanie v podnikoch, do ktorých zamestnanci dochádzajú z rôznych kútov a okresov Slovenska a nebudú sa testovať v našom meste.