Indonesia 02.08.2011 utorok ostrov Sumatra mesto Padang .

Toto ráno som po včerajšom ráne radšej ani nešla na raňajky na recepciu, aby som neznepokojila recepčnú. Pomyslela som si, že radšej pôjdem do mesta a tam niečo na jedenie pohľadám. Ale čaj som si urobila. Nevedela som si predstaviť ako to bude s nejedením a s nepitím počas Ramadanu po dobu30 dní.

Recepcia v hoteli TIGA TIGA

Jeden deň, alebo pár dní to som si vedela predstaviť, lebo dokážem držať hladovku, ale 30 dní to je pre mňa záhada. A nie je to ako hladovka, pretože, počas nej pijem celý deň vodu. A tu nesmú cez deň piť ani len vodu. Dočítala som sa však, že existujú aj výnimky. Jesť a piť môžu deti a chorí ľudia.

Chalani v meste

Tiež turisti, čo sa zrejme myslí na príslušníkov iných vierovyznaní. Na ostrove Sumatra ľudia najstriktnejšie dodržiavajú tento pôst. Vedela som, že obchody s potravinami sú otvorené a tam si môžem kúpiť niečo na pitie aj na jedenie. Kúpila som si vodu, pretože z nej si v rýchlovarnej kanvici robievam čaj a kávu, ktoré si nosím so sebou. Voda tu nie je pitná a tak sa neodvažujem používať vodu z vodovodu, aj keď som v hoteli.

Indonézsky mládenec

Majú tu niekoľko obchodov s potravinami, ktoré vyzerajú ako u nás, ale tovar v nich je odlišný ako u nás. Medzi nápojmi možno nájsť ako u nás vodu v pet fľašiach a minerálnu vodu len tri druhy za 3.000 až 5.000 Rp za 1,5l, Coca colu a Sprite 1,5 l za 12.500 Rp čo je asi 1 eur, niekoľko druhov džúsov a energetických drinkov a iba jeden druh piva som tu videla. Alkohol v obchodoch nemajú. A nie vždy majú mlieko, ktoré stojí 1 liter približne 24.000 Rp cca 2 eurá.

Padang nábrežie

Z toho som bola naozaj prekvapená. Chcela som si kúpiť corn flakes, ale tie som tu nenašla. No a maslo, syr a šunku tu tiež nemajú. Kúpila som si len mäkký zabalený krájaný chlieb za 7.000 Rp , 250 g čo vyzerá ako toustový, ale je sladký a jedla som ho ako vianočku, lebo okrem džemu som nenašla žiadnu nátierku ani nič podobné ako doma, čím by som ho mohla natrieť. Na ulici na mňa pokrikovali všetky deti Hello Miss, kdekoľvek som sa pohla. Zdravila som ich akoby sme sa už dávno poznali. Aj dospeláci na mňa pokrikovali Hello a dokonca aj I love you. Tak to ma rozveselilo.

Padang rodinný domček

Na ceste mi zastavovali oranžové minibusy s otvorenými dverami. Boli to dopravné prostriedky mestskej hromadnej dopravy avšak súkromníci. Bolo ich neuveriteľne veľa. Len som mávala hlavou, že nenastupujem. Autobusy som nevidela. Šla som na pláž, ale nebola to taká turisticky atraktívna pláž pre western people, ako nás tu nazývajú. Pláž bola dosť zanedbaná a boli na nej i rôzne odpadky. Miestami bola skalnatá. Ja som sa len prešla miestami po členky vo vode.

V hoteli TIGA TIGA

Kúpať som sa neodvážila. Na pláži nebolo veľa ľudí, len kde tu niekto. Domácich som videla kúpať sa, ale namiesto plaviek sa kúpali v tričkách aj v dlhých rukávoch a v kraťasoch, alebo aj v nohaviciach. A natrafila som aj na dvoch mužov čo na pláži cvičili. Hanbila som sa na nich pozerať a fotku som urobila len z diaľky. Stretla som aj indonézskeho mládenca, ktorý sa chcel odfotiť. Tak som ho odfotila a potom si chcel on odfotiť mňa. No a mobilom si ma odfotil a potom šiel stále za mnou, teda vedľa mňa až do internetky. Nevedel nič po anglicky iba to hello. Cestou mi všeličo rozprával, ale po indonézsky a to som zasa ja ničomu nerozumela. Iste sme sa obaja poriadne pobavili, ale vlastne každý sám. V internetke ma milo privítali a pripojili.

Stánky na pláži

Pribehol ku mne chlapec a spýtal sa ma anglicky odkiaľ som a ako sa volám a či mám „feisbuk“. No a hneď si ma pridal medzi priateľov. Mal 15 rokov a na fotke v profile bol aj s mamou. V tejto internetke sa aj fajčilo, ale až po 18,00 teda po zotmení a samozrejme po zotmení všetci naraz jedli a pili. Po ceste do hotela som sa zastavila v jednom bufete na ulici pod prístreškom najesť sa. Všetci jedli rukami priamo z hlbokých tanierov, ktoré my používame na polievku. Rukami bez príborov. Na stoloch mali pripravené aj vidličky a lyžice, ale príborový nožík som tu ešte nevidela.

Veselý motocykel

Pretože tu nejem žiadne mäso, dala som si ryžu s tofu. Všade, kde som sa pozerala na jedlo, mali rovnaký výber, rovnaké jedlá. Kuracie kúsky pomiešané v štipľavej omáčke, kuracie stehná, malé ugrilované ryby a kúsky rýb v štipľavých omáčkach, kúsky tofu a čerstvé uhorky nakrájané na kolieska, paradajky, všelijaké vo vode sparené zelené listy a malé placky, ale nie zemiakové. Boli zeleninové vyprážané v cestíčku. Nuž keď mám porovnávať tak najlepšie mi chutilo thajské jedlo. Tu som mala problém čo budem jesť.