Uplatnenie výnimky z ZVO pri uzatváraní zmlúv bol spochybnený

Aj keď vyššie uvedené fakty a prax v krajinách EÚ poukazuje na možnosť aplikácie výnimky pri spolupráci s vysielateľom, objavili sa pochybnosti o legálnosti doteraz obvyklej praxe.

„Nakoľko mestská časť Petržalka nie je vysielateľom mala obstarávať vývoj a výrobu programov, obstojí iba výnimka týkajúca sa vysielacieho času „ píše vo svojom blogu protikandidát na starostu Petržalky JUDr. Nechala.

http://nechala.blog.sme.sk/c/357597/petrzalske-noviny-diskretny-generator-penazi-a-publicity-pre-vyvolenych.html

Účelom blogu bolo poukázať na iné skutočnosti, ale nesprávne pochopené vyjadrenie môže obstarávateľov zneisťovať, či postupovali správne ak využili výnimku pri obstarávaní televíznej relácie a snímaní zastupiteľstiev.

 

Ako by to vyzeralo, keby si verejný obstarávateľ  vyrobil program sám (alebo dal vyrobiť) a potom by si ho nechal odvysielať v komerčnej televízií?

Vyššie uvedené spochybnenie praxe môže zvádzať k interpretácii, že výroba programu je oddelená od vysielania a na každú s týchto služieb treba uplatniť osobitný režim: výroba programu – potreba obstarávať podľa ZVO ale na vysielanie programu je možnosť uplatniť výnimku z VO.

Znie to, akoby službou týkajúcou sa vysielacieho času bol iba predaj vysielacieho času, ale nepatrili tu ostatné služby týkajúce sa vysielania. Televízie oficiálne predávajú iba čas vyhradený pre reklamu, telenákup a sponzoring. V ideálnom stave príjmy z reklamy pokrývajú náklady na výrobu a nákup nezávislého programu. Čas pre vysielanie spravodajstva a publicistiky sa klasicky nepredávajú, veď akoby to vyzeralo, keby si ktokoľvek nechať odvysielať čokoľvek - za peniaze?

To čo sa predáva sú služby týkajúce sa vysielacieho času, t. j. náklady na zaradenie programu do vysielania.

Je náročné si predstaviť, že mestská časť si nechávala odvysielať víťazom súťaže vyrobený program  v rôznych televíziach. Je málo pravdepodobné až nereálne, aby televízia - vysielateľ za úplatu vysielala napríklad spravodajstvo, ktoré vyrobil niekto iný. Ani bežná publicistika nie je komerčná mediálna komunikácia. Mimochodom reklama a telenákup sa nesmú vysielať bez označenia.

JUDr. Ľuboš Kukliš, PhD., riaditeľ Kancelárie Rady pre vysielanie a retransmisiu

V zákone č. 308/2000 Z. z. je v súvislosti so zabezpečovaním vysielania programovej služby pri vymedzení pôsobnosti zákona č. 308/2000 Z. z. použitý pojem pracovná činnosť priamo spojená s vysielaním. Uvedený pojem má označovať činnosť zamestnancov vysielateľa, ktorej výsledkom je tvorba obsahu vysielania a jeho šírenie.

Z hľadiska nastolenej problematiky je vhodné poukázať aj na definíciu pojmu redakčná zodpovednosť (§ 3 písm. h) zákona č. 308/2000 Z. z.), ktorou je v prípade vysielania vykonávanie účinnej kontroly nad výberom programov a nad ich časovým usporiadaním do programovej štruktúry. Vysielateľ je tak subjekt, ktorý má vykonávať účinnú kontrolu nad výberom programov a nad ich časovým zaraďovaním do programovej štruktúry. V zákone č. 308/2000 Z. z. tak nie je postavenie vysielateľa spájané s výrobou obsahu vysielania, ale s výberom obsahu vysielania a jeho časovým zaraďovaním.

JUDr. Chovan:

Z uvedených ustanovení zákona vyplýva, že pod pojem vysielací čas patria jednak programy vysielania a jednak doplnkové vysielanie ako reklama. Vysielateľ nesie redakčnú zodpovednosť za obsah svojho vysielania. Teda ak v dôsledku chybnej prípravy programu a následného odvysielania dôjde k porušeniu zákona musí niesť administratívno-právnu zodpovednosť a strpieť uloženie sankcie za takéto svoje konanie. Pod pojmom vysielací čas nie je možné chápať len vysielanie reklamy a takisto nie je možné predávať vysielací čas programov (predaj napríklad vysielacieho času pre spravodajstvo je neprípustný).

Vysielateľ – televízia (poskytovateľ mediálnej služby), viď. definíciu vysielateľa, je ten, kto nesie redakčnú zodpovednosť za obsah, ktorý vytvára vlastnou výrobou alebo nákupom. Nie je iba ten, kto iba za odplatu šíri signál a teda „vysiela“. Signál v nezmenenej podobe šíria kábloví, DVB-T a IT operátori (retransmisia), ale na tých sa sa výnimka nevzťahuje – viď Smernica 18/2004.

JUDr. Chovan:

Vysielanie programovej služby treba dôsledne odlíšiť od retransmisie programovej služby. Prvotné vysielanie uskutočňuje vysielateľ a retransmisiu prevádzkovateľ retransmisie. Ide o dve rôzne činnosti, podliehajúce rôznym zákonným pravidlám, pričom výnimka z verejného obstarávania podľa § 1 ods. 2 písm. p) zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávani sa na prevádzkovanie retransmisie nevzťahuje.

Môže vysielateľ umožniť tretej osobe (mestskej časti) odvysielanie príspevkov, ktoré by jej mestská časť dodala a to bez možnosti zasiahnuť do materiálu dodaného mestskou časťou?

Práve takýto postup by vážne zasahoval do slobody médií, kedy by sa média mohli iba zúfalo prizerať na svoj obsah na ktorý nemajú dosah, hoci za obsah naďalej nesú zodpovednosť. Stalo by sa nebezpečnou praxou keby by sa médiu komerčným spôsobom diktoval obsah.

Príkladom, kedy televízia niesla zodpovednosť za obsah vyrobený inou spoločnosťou je prípad RTVS a Štefan Hríb - výrobca publicistiky Pod lampou, keď RTVS musela zaplatiť pokutu za porušenia zákona v programe, ktorý vyrobil niekto iný.

JUDr. Matej Šebesta:

Takýto postup považujeme za vysoko rizikový. Podľa ustanovení §16 ods. 3 písm. a) a b) ZVR je vysielateľ, okrem iného, povinný:

a) zabezpečiť všestrannosť informácií a názorovú pluralitu v rámci vysielanej programovej služby,

b) zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov a politicko publicistických programov; názory a hodnotiace komentáre musia byť oddelené od informácií spravodajského charakteru.

Vysielateľ by pri navrhovanom postupe nemohol dôsledne plniť svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo Zákona o vysielaní a retransmisií a z iných osobitných zákonov. Tiež je potrebné si uvedomiť, že vysielateľ nesie priamu redakčnú zodpovednosť, za všetky programy, ktoré v rámci svojho vysielania odvysiela.

Pokiaľ by vysielateľ stratil priamu kontrolu nad vysielaním, tak by sa vystavoval riziku, že za nevhodný príspevok by mu mohol regulačný orgán udeliť pokuty až do výšky 166.000,- eur a v krajnom prípade dokonca odobrať licenciu na televízne vysielanie.