Pošta vydala známku troch klaňajúcich kráľov

Slovenská pošta vydala 1. decembra 2021 poštovú známku „UMENIE: Klaňanie troch kráľov zo Zlatých Moraviec“ s nominálnou hodnotou 3,00 €.

Poštová známka rozmerov 44,4 × 54,4 mm, vrátane perforácie, vychádza vo forme hárčeka s jednou známkou. Známku vytlačila technikou viacfarebnej oceľotlače spoločnosť Tiskárna Hradištko, s.r.o. Námetom poštovej známky je detail obrazu s názvom Klaňanie troch kráľov zo Zlatých Moraviec zo zbierok Národní galerie v Prahe. Súčasne s poštovou známkou bude vydaná obálka prvého dňa s pečiatkou FDC a s dátumom 1. 12. 2021 a domicilom mesta Zlaté Moravce. Predlohou prítlače FDC obálky je obraz „Predstavenie v chráme“, ktorý pochádza z farského kostola v Zlatých Moravciach. Motív FDC pečiatky je Madona prevzatá z vitráže farského kostola v Zlatých Moravciach. FDC vytlačila technikou oceľotlače Tiskárna Hradištko, s.r.o. Autorom celej emisie František Horniak.

Obraz z pražskej zbierky predstavuje populárny námet Epifánie – Klaňania Troch kráľov (Mt 2, 1-12). Z hľadiska jeho funkcie ide o pôstnu stranu krídla (zatvoreného) oltára. Na pozadí tmavej krajiny so stajňou s oslom a volom, vidno skupinu postáv s Pannou Máriou s Ježišom na kolenách a troma vekom odlíšiteľnými kráľmi. Najstarší z nich, bez koruny na hlave, kľačí a bozkáva Ježišovu ruku. Dvaja mladší navzájom komunikujú, na hlavách majú koruny zvýraznené žltými svätožiarami. Motív klaňania je rozšírený o Zvestovanie pastierom – dvaja z nich sa objavujú na pahorku v pozadí s ovcami, anjel sa im formou textu na nápisovej páske prihovára hymnom gloria in excelsis deo et in terra p[ax hominibus bonae voluntatis] (Sláva Bohu na výsostiach a na zemi p[okoj ľuďom dobrej vôle]).

Spišská dielňa, v ktorej bol obraz namaľovaný, reprezentovala tzv. „skromný štýl“ stredoeurópskeho maliarstva zhruba z polovice 15. storočia. Jej najznámejším dielom je Oltár sv. Štefana a Imricha v Matejovciach, dnes časť Popradu (po roku 1450). Tento vo svojom formálnom repertoári vedome zredukovaný štýl bol do istej miery reakciou na tvarové bohatstvo predošlého tzv. „krásneho slohu“. Pod vplyvom kritiky obrazov zo strany husitov a neskôr tiež františkánskych (observantských) kazateľov sa rozšíril v Strednej Európe, najmä v Malopoľsku (s centrom v Krakove) a na Spiši, no siahal až do Košíc či južných Čiech. Ako spišský obraz prišiel k zaužívanej proveniencii „zo Zlatých Moraviec“ nie je celkom jasné, pražská Štátna zbierka starého umenia ho v roku 1938 získala na umeleckom trhu vo Viedni. Po vojne sa obraz desaťročia nachádzal v Slovenskej národnej galérii, až kým nebol v rámci reštitučného konania v roku 1995 vrátený Národnej galérii v Prahe.