Ak si pod športovým či rekreačným rybolovom predstavujete pokojný oddych v prírode, zďaleka to nemusí byť pravda. Väčšina rybárov sa vie poriadne rozohniť, keď rozpráva o svojich rybárskych zážitkoch, a na benefity rybárčenia nedá dopustiť. Na druhej strane, hlavne pre začiatočníkov môže byť toto hobby vskutku riskantné. Ako nám napísal jeden rybár telom i dušou, nástrahy striehnu skrz-naskrz všade! A nemyslel tým, že len na ryby! Vtipným spôsobom upozorňuje na potenciálne nebezpečenstvá rybárčiny a ako dôkaz uvádza vlastnú, respektíve kamarátovu skúsenosť.

Toto je jeho príbeh:

Dobrý deň, volám sa Vinco a mám kamaráta Ondreja. Od našej prvej spoločnej rybačky sme ich absolvovali ešte niekoľko, tá prvá však bola obzvlášť „vydarená“, a preto som sa rozhodol o zážitky z nej podeliť aj s vami. Možno sa niektorí z našej hlúposti poučia! P.S. Všetky nástrahy som pre istotu zvýraznil.

Ondrej je môj veľmi dobrý kamarát a poznáme sa už od základnej školy. Jedného dňa sa ma opýtal, či by som ho nezobral so sebou na ryby. Na ryby??? Nikdy predtým sa o ne nezaujímal! Prekvapený, ale s nadšením v hlase som súhlasil. Akurát sa poškriepil so svojou ženou, tak si vravím, víkend pri jazere mu iste spraví dobre a možno sa potrebuje so svojim trápením niekomu zdôveriť. Bol som ochotný ho vypočuť a podeliť sa s nim o všetky moje rybárske potreby – prúty, háčiky, návnady, dokonca aj o bivak. Takisto by som mu v prípade núdze požičal moje rybárske oblečenie, no pochybujem, že by mu okrem šiltovky niečo sedelo (pozn. má skoro dva metre!).

Ako prvé bolo treba nahodiť udice. Až na ten úder 100 gramovým olovkom do hlavy (nástraha č. 1!), sa to nakoniec i Oňovi podarilo bez vážnejších problémov. Nastal čas, aby som spravodlivo ulial z domácej (podľa mojej manželky tiež nástraha, a teda nástraha č. 2!)! Konečne sa mu rozviazal jazyk a ja som sa postupne dozvedal všetky pikantnosti ich manželskej hádky. V sebaľútosti som ho nijako nevedel zastaviť a čoskoro sme zabudli aj na tú hrču.

Predtým, než sa zapálene rozrečnil, stihol som zo stanu vytiahnuť dve rybárske stoličky (nástraha č. 3!) – jednu pre mňa, druhú pre neho. Tú novšiu (a lepšiu a drahšiu) som zo slušnosti prenechal Oňovi. Samozrejme, že sa s ňou pri búchaní do pŕs prevalil na zem! Nepomohol ani ultra stabilný oceľový rám s prednými a zadnými uzamykacími svorkami, ani pätky proti zabáraniu, ani sklápacie chrbtové operadlo. Našťastie si to odniesol len Ondrejov lakeť a trochu koleno! Kvalita kresla sa potvrdila v tom, že ono z tejto nehody vyviazlo bez ujmy. Zvyšok noci prebiehal relatívne v pokoji...

Ráno sme hľadali úplne všade – v stane, v blízkom okolí i popri brehu, ba aj ľudí sme sa pýtali, či nenašli pánske šlapky veľkosti číslo 46 – no márne! Prehliadnuť by ich neprehliadol nikto, tak boli veľké... Jediné, čo mi napadlo, že ich odniesla voda (nástraha č. 4!). V tom prípade sme ich nemali šancu nájsť, a preto som chcel hľadanie ihneď ukončiť. Ondrej si však na tých šľapkách veľmi zakladal. Vraj mu ich darovala manželka, boli z recyklovateľných materiálov, mali protišmykovú podrážku, ergonomicky tvarovanú vnútornú výstelku a ešte mnoho, mnoho iných výhod, o ktorých sa tu teraz nebudem rozpisovať. Skrátka, prehovoril ma, a napokon sme pátranie vzdali až po ďalších dvoch hodinách!

Ponúknuť mu rezervnú obuv, či už moju alebo niekoho iného, nemalo vôbec žiadny zmysel (46 je 46!). A veď nakoniec, Ondrík statočne vyhlásil, že si poradí i bosý. Napriek všetkým doterajším trampotám sme sa obaja zhodli na tom, že náš spoločný rybársky víkend zavŕšime stoj čo stoj poriadnym úlovkom.

Auuuuu.... A just sa mu ten háčik zapichol do jednej z bosých nôh (nástraha č. 5!)! Takú veľkú korisť som ozaj nečakal...

Z pohotovosti ho vyzdvihla jeho žena (nástraha č. 6!)...

Prečítajte si tiež: Traja kamaráti na rybačke. Toto ma fakt naštvalo!