Ako žijeme v Bratislave? Pozrite si grafy aplikácie Ľudia Bratislavy

Do hlavného mesta sa sťahujú tisícky ľudí ročne, najväčší podiel seniorov a senioriek žije v Lamači a Bratislava je domovom cudziniek a cudzincov z viacerých krajín. Aj tieto údaje vyplývajú z interaktívnych a prehľadných vizualizácií či grafov, ktoré vznikli na základe informácií zo života v Bratislave. Mesto ich zverejnilo v aplikácii na svojom transparentnom portáli https://opendata.bratislava.sk/page/people.

Po rokoch stagnácie sa počet obyvateľov Bratislavy opäť zvyšuje. V roku 2019 pribudlo v hlavnom meste takmer päťtisíc nových obyvateľov, najmä vďaka prílevu ľudí z iných častí Slovenska, ale aj zo zahraničia. Grafy v aplikácii ukazujú napríklad projekciu vývoja populácie v Bratislave a na Slovensku. Rozdiel v populačnej dynamike medzi metropolitným regiónom Bratislavy a zvyškom krajiny sa v najbližších rokoch pravdepodobne prehĺbi, pretože hlavné mesto demograficky odčerpáva ostatné územie, hlavne regióny.

Vizualizácie ukazujú aj vývoj populácie senioriek a seniorov. Napríklad najvyšší podiel žien nad 65 rokov je v bratislavskom Lamači, kde tvoria viac ako šestinu obyvateľstva tejto mestskej časti.

Z prehľadných grafov možno tiež odčítať, že do Bratislavy denne dochádza takmer 140-tisíc SIM kariet (niektorí ľudia môžu mať aj viac zariadení). Ukazujú to dáta od mobilných operátov. Najviac „pendlerov“ prichádza z Trnavy, Pezinka, Stupavy a Piešťan.

Dáta ukazujú aj kozmopolitnú stránku Bratislavy. Cudzinci a cudzinky predstavujú až osem percent populácie a podľa vývoja grafov bude ich podiel do budúcnosti rásť. „Typickým cudzincom v meste je muž v ekonomicky produktívnom veku. Naopak, medzi cudzincami je nízky počet detí a starších ľudí,“ približuje Milota Sidorová, riaditeľka Sekcie mestských štúdií a participácie Metropolitného inštitúty Bratislavy. Najviac cudzincov a cudziniek sa koncentruje v kozmopolitnom Starom Meste, ale tvoria aj klastre v priemyselných areáloch na okrajoch Bratislavy. Zo štátov EÚ u nás najčastejšie žijú Česi, Nemci a Taliani. Z iných častí sveta u nás druhý domov našlo najviac Ukrajincov, Srbov a Rusov.

Vizualizácie zahŕňajú tiež porovnanie zárobkov obyvateľov jednotlivých častí mesta. Najvyššie pracovné príjmy majú obyvatelia Starého Mesta s priemerným mesačným príjmom 990 eur. Za ním nasledujú obyvatelia Čunova, Lamača a Záhorskej Bystrice. Naopak najmenej zarábajúce pracovné miesta obsadzujú obyvatelia Vrakune, Vajnor a Devína. Priemerný zárobok v Podunajských Biskupiciach dosahuje 603.

Bratislava pozná aj dáta, ktoré sa týkajú zmeny klímy a kde v hlavnom meste sa najviac prejavujú. Ide o horúčavy, nedostatok zrážok, inokedy zase ich nadbytok, ktoré významne menia životné podmienky obyvateľov a obyvateliek nášho mesta. Najviac postihnuté sú a budú oblasti, ktoré sú najmenej adaptované na dôsledky zmeny klímy. Satelitné snímky ukazujú, že extrémne letné horúčavy predstavujú najväčšie riziko v Trnávke, Starom Meste a čiastočne v Petržalke a Novom Meste. Silné horúčavy zhoršujú kvalitu života ľuďom hlavne v husto zastavaných oblastiach bez zelene a vody, preto je dlhodobou úlohou mestských plánovačov tvoriť v meste viac zelených plôch.

Dáta z interaktívnych vizualizácií môžu mestským plánovačom pomôcť ako podklad pri tvorbe politík, strategických dokumentov či pre ďalší výskum. Aj vďaka týmto dátam môže mesto efektívnejšie plánovať svoj rozvoj či skvalitňovať život a služby pre svoje obyvateľky a obyvateľov či už v oblasti dopravy, sociálnych služieb či úpravy verejných priestranstiev. Dáta sú zaujímavé aj pre bežných ľudí, ktorí sa tak môžu dozvedieť viac o svojom meste. Aplikácia Ľudia Bratislavy bola vytvorená ako súčasť publikácie Ako porozumieť mestu a jeho ľuďom. Jej autormi sú pracovníci Sekcie mestských štúdií a participácie Metropolitného inštitúty Bratislavy, Oddelenia dátových a priestorových analýz a externí spolupracovníci.